Naxoská Chóra je centrom ostrova, i keď neleží v jeho strede. V sezóne býva najrušnejším miestom Naxosu, teda ak nerátam pláže a rezorty na západnom pobreží. Na taký čulý ruch sme neboli zvyknutí, pretože v hlavných mestách ostrovov, ktoré sme dosiaľ navštívili, vládla v septembri pokojnejšia atmosféra.
Naxoská Chóra, respektíve staré mesto, leží na západe ostrova. Dejiny Chóry siahajú do štvrtého tisícročia pred naším letopočtom. Dominuje jej benátsky hrad z roku 1207. Úzke uličky pod hradom – Kastrom – lemujú rezidencie, kostoly, galérie a múzeá s charakteristickou bielo-modrou kykladskou a benátskou architektúrou. Obchody, často so zlatými a striebornými šperkami, umeleckými predmetmi z jedinečného naxoského mramoru, kaviarne a reštaurácie sa sústreďujú najmä v časti nad prístavom v tzv. Old Market – Starom trhu.
Naxos je najväčší z kykladských ostrovov. Každú chvíľu sa v prístave križujú súkromné jachty, trajekty či rýchlolode, a tie zo svojich útrob chrlia turistov aj domácich. Ďalších návštevníkov ostrova pre zmenu vypúšťajú lietadlá, ktoré pristávajú na neďalekom letisku vedľa soľných jazier.
Prepletať sa v úzkych uličkách pomaly sa prechádzajúcim davom turistov, ktorí rovnako ako my chceli poznať zákutia starého mesta, občas unavovalo – aj keď to z nasledujúcej fotogalérie nepoznať (občas sme si počkali, kým zmizli spoza hľadáčika) – no i tak sme si prechádzky užili.
Chóra ožíva navečer. Ľudia vysedávajú v reštauráciách a kaviarňach na nábreží alebo v baroch pod Kastrom. Iní mieria k Portare, odkiaľ si vychutnávajú západ slnka alebo pohľad na večerné mesto.
Múzeá
Tešili sme sa na návštevu viacerých múzeí v Chóre, nemali sme však šťastie. V Archeologickom múzeu, ktoré sídli v päťpodlažnom benátskom kaštieli na centrálnom námestí Kastra prebiehala rekonštrukcia. Časť exponátov sa nachádzala v náhradných priestoroch za rohom a vstup bol voľný. Zo zbierky mramorových kykladských sošiek z neolitu, tzv. idolov, sme videli len malú časť. Bolo nám ľúto, že sme nevideli rímsku mozaiku vystavenú na streche kaštieľa.
Zatvorené bolo aj Byzantské múzeum situované vo veži Glezos (alebo Crispi), ktorú takisto rekonštruovali.
Šťastie sme mali na Folklórne múzeum na Starom trhu. Bolo otvorené a s naším sprievodcom, bývalým archeológom, sme sa mohlo pozhovárať o vystavených zbierkach. Starý pán nám vysvetli, prečo majú niektoré kláštory alebo domy malé vstupné dvere. Vždy sme si mysleli, že preto, lebo ľudia boli kedysi menší ako dnes. Vôbec nie. Vraj boli zámerne nízke kvôli votrelcom. Tí, keď chceli vniknúť dnu, museli skloniť hlavy, no a vtedy im ich ufikli. Náš sprievodca nás upozornil aj na fresku, ktorá znázorňuje Madonu. Vraj je to jediná Madona na svete, ktorá v náručí nedrží dieťa. Vstupné 2 €.
„Každý dokonalý cestovateľ vždy vytvára krajinu, kam cestuje“- Nikos Kazantsakis
Nuž, my by sme tento Kazantzakisov citát (na prvom obrázku hore) trocha pozmenili tak, že „Každá krajina, kam cestujeme, vytvára nás.“ Mimochodom, rodina významného gréckeho spisovateľa a filozofa Nikosa Kazantzakisa (1883 – 1957) v čase krétskeho povstania proti osmanskej nadvláde na krátky čas utiekla práve na Naxos, kde kedysi študoval na cirkevnej škole. Ale to je už iný príbeh.