Portara, alebo aj „Veľká brána“, víta každého, kto sa blíži k Naxosu loďou, ako prvá. Stojí na skalnatom ostrovčeku Palatia, kde podľa mýtov Tézeus zanechal cestou z Kréty minojskú princeznú Ariadnu potom, ako s jej pomocou premohol Minotaura.

Portara je jediné, čo zostalo z nedokončeného Apolónovho chrámu, ako dnes voláme ruiny na Palatii. Tyran Lygdamis plánoval postaviť najväčší a najhonosnejší chrám zasvätený Apolónovi (ochrancovi hudby a básnikov, ako aj medicíny a svetla). Asi preto, že brána je obrátená k Délosu, kde sa Apolón narodil. Keď však vypukla vojna medzi Naxosom a Samosom, práce na stavbe ustali.

Chrám v Jónskom slohu začali stavať asi v roku 530 pred n. l. s rozmermi 59 x 29 metrov. Brána z mramoru je vysoká takmer 6 metrov, široká 3,5 metra a každý z jej monolitov váži 20 ton.

Panuje nejasnosť, či Lygdamis zamýšľal zasvätiť chrám Apolónovi. Vedci sa nazdávajú, že mohlo ísť aj o Dionýza, boha vína (rovnako aj vinohradníctva, plodnosti a zábavy a tiež manžela spomínanej Ariadny), keďže Naxos bol jedným z jeho kultových centier (podľa mýtov sa tu narodil). A do tretice panujú úvahy aj o Aténe, bohyni múdrosti.

Na ruinách chrámu postavili v stredoveku kresťanský kostol, no počas benátskej nadvlády kostol rozobrali a mramor použili pri stavbe Kastra, teda hradu.

Portara – brána odnikiaľ nikam

Ostrovček spája s hlavným mestom Naxosu úzky kamenný chodník občas omývaný morským príbojom. Pod Portarou je kaviareň a malá pláž, ktorá sa volá, ako inak, Ariadnina.

Nám sa podarilo vyjsť k Portare prvý večer a posledný deň pred odchodom. Západ slnka sme nestihli. Že prečo? Väčšinou sme sa túlali po ostrove alebo sme sa zdržali v starom meste. Ale o tom nabudúce.