Predchádzajúcim článkom o spolucestujúcich mačkách sme porušili časovú postupnosť, takže teraz sa vrátime tam, kde sme pokračovali podľa itinerára – z Edessy do dediny Sirráko v pohorí Tzoumerka.

Sirráko – cesta

Cesta z Edessy do Sirráka meria podľa plánovača trasy 242,5 kilometra a mala trvať asi tri hodiny. To by sme však nesmeli každú chvíľu stáť, kochať sa krajinou (na úvodnom zábere je pohľad na horské pásmo Pindus na severe), fotografovať a trocha zablúdiť. V takom prípade môže zabrať aj päť hodín. Prvá časť cesty viedla po diaľnici (mýto pri Malakasi 2,10 €). No len čo sme z diaľnice odbočili, terén sa menil. Asfaltová cesta stúpala čoraz vyššie, miestami sa zužovala, nahradil ju štrk a kamene a znova asfalt. S veľkou pravidelnosťou sa opakovali zákruty a výhľady na krajinu s panorámou Tzoumerky.

Ak plánujete pobudnúť v Sirráku, rátajte s tým, že auto necháte na jednom z parkovísk na kraji dediny. Potom je už len na ochote domácich – , a o tej netreba pochybovať – , aby vám pomohli s batožinou do jedného z hotelov vzdialených asi 350 metrov. 

Nás na parkovisku vítal tento krásny ovčiarsky pes. Mierny a priateľský. Samozrejme, neodmietol ani zopár granúl a potom nám rád zapózoval.

Tzoumerka

Horské pásmo Tzoumerka (alebo po starom Athamanika), ktoré tvorí súčasť pohoria Pindus na severe Grécka, je prirodzenou hranicou medzi administratívnymi krajmi Epirus a Tesália. Najvyšší vrch Katafigi meria 2 393 metrov.

Sirráko

Sirráko, tradičná dedina na úpätí vrchu Peristeri (resp. Lakmos) založili približne v 15. storočí Vlasi (obyvatelia horských oblastí – Zagoria hovoriaci románskymi jazykmi). Typické kamenné domy z miestnych materiálov so strechou z bridlice, kameňom dláždené chodníky bez áut, kostoly, asi dve taverny, folklórne múzeum v rodnom dome významného básnika Kostasa Kristallisa a asi štyri ubytovacie kapacity, pretkané starými platanmi a olemované okolitými vrchmi, to je len strohý popis dediny. Miestni obyvatelia sa stáročia živili obchodovaním (vrátane predaja vlnených pelerín – dokonca aj Napoleonovým vojskám), stavebníctvom, chovom oviec, kôz a mulíc. No a posledné roky ich zamestnáva aj turizmus. 

Ubytovanie v hoteli Stavraetos s raňajkami v taverne rovnakého mena sme si zabezpečili cez booking. Na raňajky sme ochutnali lahodný miestny syr a domáci džem z černíc. Večera – grécky šalát a mäsové guľky keftedes – chutná klasika. V taverne nechýbala babička (ako nepostrádateľná súčasť mnohých taverien, často aj deduško), ktorá už len posedávala a naoko dohliadala na mladých, bola na domácu kuchyňu veľmi pyšná. Ochotne nám poukazovala staré fotografie na stenách a vykladala, kto je kto. Vďaka úsiliu mojej učiteľky gréčtiny som pochopila aspoň to, kto je na fotografii jaja, kto papa či adelfí.

Naša izba na poschodí s výhľadom na vežu kostola Agios Nikolaos a na Tzoumerku bola malá, čistá a útulná. Podľa všetkého sme boli v hoteli sami (ak nerátam malého škorpióna na chodbe, veru tak). Spomínam kostolnú vežu a napriek tomu bolo ticho? Nuž, vežu práve opravovali, takže zvony mali voľno.

Výlety zo Sirráka

Najbližší cieľ výletu zo Sirráka je dedina Kalarites (alebo ak chcete Kalarrytes). Dostanete sa tam pešo alebo autom: Pešo sa dá prekonať asi po 4,5 km za 1,5 hodiny jedným smerom. Tento trek sme nemali v programe pre krátkosť času. Napriek tomu sme zišli aspoň po mostík v rokline Chrousias, ktorou preteká rieka rovnakého mena. Ráno bolo ovzdušie presiaknuté vlhkosťou, kamene miestami kĺzali, veľmi mi pomohli nordic walking palice (a kopa vreckoviek na spotené čelo). Pevná obuv a dostatok pitnej vody sú samozrejmosťou. Autom podľa google.maps prekonáte takmer 24 kilometrovú cestu do Kalarites za 50 minút.

Pri odchode zo Sirráka nás tento koník z neďalekého salaša nechcel pustiť ďalej. Stál uprostred cesty a tvrdohlavo odmietal uhnúť. Po chvíli nás predbehlo auto, ktoré oňho zavadilo spätným zrkadlom. Šofér to neriešil a pokračoval v ceste. Kôň len zastrihal ušami a ďalej na nás sústredene civel. Nepohol sa ani o centimeter, a tak sme ho museli obísť. Adío, Sirráko!

Trasa Edessa – Sirráko 

Čo sa nám v oblasti Tzoumerky páčilo? Kľukaté cesty, hory, rokliny, vodopády, jaskyňa, kamenné dediny, milí ľudia, turistika či chutné jedlo? Predsa všetko. Pokoj, ticho a čistý horský vzduch boli pre nás mestských ľudí vzácnym bonusom.

Zdroje informácií:

https://discovertzoumerka.com/en/
https://olympusmountaineering.wordpress.com/2018/06/18/hiking-between-picturesque-villages-kallarites-and-syrrako/