Skýros je najväčší a najnenápadnejší z ostrovov, ktoré tvoria súostrovie Severné Sporady v Egejskom mori. Oveľa známejšie ostrovy sú Skiathos, Skopelos a dokonca aj ich skromnejší bratranec Alonissos. Máme radi malé ostrovy, pretože je väčšia šanca ich lepšie spoznať, takže Skýros sme nemohli obísť.

Homér opísal Skýros ako Anemoessa, čo znamená vetrom ošľahaný ostrov. Možno preto, že videl iba jeho južnú polovicu, ktorá je vyprahnutá a kamenistá ako Kyklady. Zrejme nevidel tú severnú, ktorá je zelená rovnako ako jeho sporadskí príbuzní.

Možno ste počuli príbeh o Achillovi. Práve tu ho našiel Odysseus a odviedol do trójskej vojny. Možno aj na jeho počesť znie Straussova melódia Tak vravel Zarathustra z baru Kavos v prístave Linaria. Počuť ju tak počas každého príchodu trajektu, ktorý nesie meno Achilleas.

Na Skýrose sme strávili desať dní. Túžili sme stráviť príjemnú a pokojnú dovolenku, preto sme nenavštívili všetky miesta, ktoré je možné na ostrove vidieť. V každom prípade ich bolo dosť na to, aby som spísala malý prehľad tých, ktoré nás zaujali.

Príchod do mesta

Parkovanie vo väčších mestách a mestečkách býva v Grécku častým problémom. Na južnej strane Chóry je k dispozícii veľké záchytné parkovisko. Auto sme parkovali tam alebo na príjazdovej ceste ku hradu. Ak sa chcete dostať k soche Ruperta Brooka, ktorý je pochovaný na ostrove, môžete nechať auto na miniparkovisku vedľa námestia pomenovanom podľa neho. Teda, ak budete mať šťastie na voľné miesto. Rupert Brook (1887 – 1915) bol anglický romantický básnik. Zahynul v 1. svetovej vojne na palube francúzskej nemocničnej lodi pri brehoch Skýrosu následkom otravy krvi po uštipnutí infikovaným komárom.

Kastro

Skýroské hlavné mesto, grécky Chóra, sa ako väčšina gréckych miest rozprestiera pod hradom, po grécky Kastro. Kastro bolo súčasťou byzantskej pevnosti s dodnes zachovanou cisternou a kostolom Episkopi. Tesne pod hradom stojí Kláštor sv. Juraja zo 16. storočia.

Z Kastra sa ponúka výhľad na okolitú krajinu a more, na pláže Magazia a Molos s malým prístavom, zvyškami starovekého kameňolomu, Kostolom Agios Nikolaos a reštauráciou Anemomylos, a na Chóru, ktorú tvoria biele domy, pripomínajúce skôr Kyklady než Sporady. Týmto miestam sa budem venovať v ďalších článkoch.

Čarovná Chóra

Keď zo záchytného parkoviska vystúpite po osemdesiatich ôsmich schodoch, po pár krokoch sa ocitnete na dlhej hlavnej ulici. Skýroská Chóra je malebná. Nie je veľká, no očarila nás svojou atmosférou. Tu pekný obchod so skýroským medom, tam taverna, gyrosáreň, potom námestie s radnicou, kostolom a kaviarňami, ďalšia taverna, skvelá cukráreň so zmrzlinou, obchod so suvenírmi, klobúkmi a taškami, butik s tričkami a typickými skýroskými šatkami v rôznych farbách, zlatníctvo, obchod s keramikou a ďalšie a ďalšie lákadlá. Na poludnie v čase siesty v jej uličkách takmer nikoho nestretnete. Zato večer sa do ulíc vyroja hádam všetci obyvatelia a návštevníci ostrova.

Folklórne múzeum

Nižšie pod námestíčkom Ruperta Brooka stojí Historické a folklórne múzeum Faltaits. Sídli v bývalej rezidencii Manosa Faltaitsa (1938 – 2012). Manos Faltaits nahromadil bohatú zbierku byzantského umenia, sôch, kníh, ľudových predmetov a oblečenia ako aj vlastných obrazov. Zvonku sa to nezdá, ale ohromili nás priestory, v ktorých sa zbierka nachádza. Skrýva sa v nej aj replika tradičného skýroského domu s predmetmi každodenného života aj malý obchod. Otváracie hodiny: denne od 10. – 14. hodiny. Vstupné 5 €. Viac na stránke múzea.

Archeologické múzeum

Archeologické múzeum sa nachádza nad Folklórnym múzeom. Vystavuje predmety, ktoré našli archeológovia počas vykopávok na rôznych miestach ostrova. Väčšinou ide o keramiku, zlaté šperky, mince a hlinené sošky. Otváracie hodiny: každý deň od 8. – 15. hodiny okrem utorka. Vstupné 2 €. Viac na stránke múzea.

Archeologické nálezisko Palamari

Na severe Skýrosu asi jedenásť kilometrov od Chóry a neďaleko letiska sa rozprestierajú zvyšky Palamari – opevneného sídla s prístavom, ktorého časť sa potopila. Pochádza z doby bronzovej (2500 až 1800 pred n. l. ) a patrí medzi najvýznamnejšie praveké sídliská v egejskej oblasti. Nálezisko je prístupné každý deň od 8:30 – 14:30 hodiny okrem utorka. Vstupné 3/2 €. Viac na stránke múzea.

Kamenné umenie

Neviem prečo, ale kamene, kamienky, „šutry“ a balvany nás priťahujú, hoci nie sme geológovia. Niekedy nás ohurujú svojou veľkosťou, inokedy tvarom. Ohromné sú na Tinose, no nezaostáva za nimi ani Skýros. Mnohé balvany vyzerajú ako sochy. Stoja voľne na viacerých miestach. Niektoré opracovali umelci, iné zostali v pôvodnom stave.

Galériu významného skýroského sochára Georgea Lambrou v Magazii sme nestihli navštíviť, zato sme sa cestou do Chóry párkrát zastavili na pobreží medzi Aspous a Chórou v tzv. kultúrnom parku Ioannisa Komboiannisa s mramorovými a kamennými skulptúrami. Park založili v roku 2020, aby propagoval diela umelcov ostrova.

Ďalšie skulptúry, ktoré sme videli na Skýrose, sa nachádzajú v areáli priehrady Feré-Kambos (alebo aj Ferekambos) na severovýchode ostrova. Mimochodom neďaleko Ferékambosu stojí Kostol Agios Dimitrios. Dnes sa už k nemu, žiaľ, nedostanete pre zákaz vstupu na súkromný pozemok.

Aj na náhornej plošine Ari a popri ceste ku hrobu Ruperta Brooka nájdete kamenné umenie. Zdá sa, že miestni umelci a nadšenci, ktorí radi opracúvajú miestny mramor a kameň, sa tomuto koníčku venujú veľmi radi.

Skýros a kone

Equus cabalus skyriano – tak sa nazývajú skýroské koníky po latinsky. S poníkmi však nemajú nič spoločné. Azda iba výšku, keďže merajú najviac 115 cm. Koníky majú krásnu hustú hrivu a pokojnú povahu, preto ich využívajú pri detských aktivitách a na hipoterapiu. Ide o jedinečné plemeno koní, ktoré sa na Skýrose zachovalo dodnes, a preto je chránené.

Koníky voľne pobehujú v oblasti vrchu Kochyli alebo na plošine Ari. Nemali sme na ne šťastie, no chovajú ich na farme v Mouries, kde pobehovali. Používajú ich aj v jazdeckom klube Apaloosa na severe ostrova. Gréci vraj na koňoch tohto plemena jazdili už v staroveku, len vtedy boli väčšie. Údajne na nich jazdil aj Alexander Veľký a jeho vojaci a dokonca sú znázornené na vlyse Parthenonu.

Skýros a pláže

Keď plánujete pobyt v Grécku, tešíte sa predovšetkým na more. Túžite si zaplávať v krištáľovo čírej vode a relaxovať na pláži. Ak máte radi organizované pláže, zájdite na piesčitú pláž Magazia a na ňu nadväzujúcu Molos, prípadne na južnejšiu Aspous. Na severozápade ostrova nájdete piesčité i piesčito-kamienkové pláže Acherounes, Pefkos alebo Agios Fokas. Ani taký lodný výlet na ostrov Sarakiniko s nádhernou piesočnou plážou Glyfada nie je na zahodenie. Počas plavby uvidíte Tris Bukes (tri vchody) prístav, v ktorom zomrel spomínaný básnik Rupert Brook. Dnes sa na tomto mieste nachádza vojenská základňa. Ďalej môžete pozorovať divé kozy, ktoré obratne lozia po takmer kolmej stene a zaplávať si v modrej jaskyni. Glyfada je síce panenská, ale námorníci z lode vám ochotne prinesú aj slnečníky.

Ak uprednostňujete pokojnejšie panenské pláže, môžete zájsť na pláže Atsitsa a Agios Petros na severozápade (obľúbenú medzi hippies a nudistami), Kalamitsa, ktorú na východnej strane pokrývajú kamienky a na západnej piesok, alebo nenápadnú kamienkovo-piesčitú pláž nad parkom Ioannisa Komboiannisa južne od Chóry. Plážam sa budem venovať v niektorom z budúcich článkov.

Karneval

Skýros je v Grécku známy unikátnym karnevalom (Apokries), ktorý býva zvyčajne vo februári pred obdobím pôstu. Vtedy skupinky mužov prezlečených za geros (starých mužov) v sprievode korela (mladých dievčat, no v skutočnosti prezlečených mužov), prechádzajú ulicami a snažia sa robiť čo najväčší hluk. Geros v maske z kozej kože, oblečení v krátkej čiernej huni a svetlých nohaviciach, sú opásaní množstvom veľkých zvoncov, ktoré môžu vážiť až päťdesiat kilogramov. V ruke držia veľkú palicu a snažia sa robiť čo najväčší hluk. Korela, takisto v maske, oblečené v bielych sukniach a farebných kabátikoch, kráčajú pred nimi a mávajú šatkami, aby im v dave prizerajúcich sa a jasajúcich ľudí uvoľnili cestu.

Karneval je nielen rozlúčkou so zimou, pripomína aj príbeh Achilla, ktorý sa v ženskom prezlečení skrýval na Skýrose, aby nemusel ísť do trójskej vojny. Muži v pastierskom oblečení pripomínajú legendu o starom pastierovi, ktorému v krutej zime zahynuli ovce. Ten sa, opásaný zvoncami, ktoré po nich zostali, túlal po uliciach a rozprával ľuďom o svojom nešťastí. Viac o karnevale sa dozviete z rôznych zdrojov, napríklad aj v tomto článku.

Jedlo

Na grécku kuchyňu sa vždy veľmi tešíme a samozrejme sa snažíme ochutnať jedlá z lokálnych zdrojov. V skýroských tavernách a reštauráciách ponúkali vždy čerstvé jedlá ako kozľacinu alebo jahňacinu v citrónovej alebo paradajkovej omáčke, ryby, ladopitu (posúch podobný nášmu langošu) so syrom mizithra (čerstvý mliečno-srvátkový ovčí alebo kozí syr), aj klasiku ako ryby, musaka alebo pastitsio. Najčastejšie sme si zvykli posedieť v taverne Mouries neďaleko farmy s koníkmi. Porcie sú štedré a stáva sa, že si polovicu odnesiete so sebou ako my. S tým rátajú, nemajte obavy 🙂

V Chóre môžeme odporúčať malú tavernu Margeti na hlavnej ulici alebo gyrosáreň Adráchti, kam nás vzala priateľka Veronika, delegátka, ktorú sme spoznali počas jej pôsobenia na ostrove. Vyhlásenú zmrzlinu, zákusky a cukrovinky z mandlí, po grécky amygdalota, vyrábajú v cukrárni Faltainas takmer oproti Margeti. Veľmi sme si obľúbili posedenie na terase v príjemne zariadenej Kikart Gallery v Chóre. Keď sme sa túlali po ostrove, radi sme sa zastavili na čerstvú pomarančovú šťavu a posedeli si na terase malého marketu s tradičnými potravinami Δια Χειρός Ευφροσύνης – Dve ruky pani Ephrosíny, keď sme sa túlali po ostrove. Nachádza sa na križovatke pod letiskom.

Skýros s rozlohou 223 km2 a približne 3 000 obyvateľmi, ktorí bývajú prevažne v prístave Linaria a v Chóre, je síce najväčší zo sporadských ostrovov, obývaná je však iba jeho severná polovica. No aj na tejto malej rozlohe nájdete všetko, čo k pokojnej dovolenke potrebujete. Kto hľadá autentickosť, panenskú prírodu, pokojnú atmosféru, si Skýros naisto obľúbi tak ako my.