Naše posledné tohoročné raňajky v Grécku. Míňame rieku Venetikos, schádzame na diaľnicu Egnatia Odos a cez Macedónsko FYROM mierime do srbského motela vo Velika Plana. Večerná atmosféra pripomína jeden z filmov Emira Kusturicu.
Je sobota, šesť hodín ráno. Vonku ešte vládne tma a my vstávame. Do tašiek ukladáme zvyšné kusy oblečenia a o siedmej odchádzame na raňajky. Toto sú naše posledné tohoročné raňajky v Grécku. Ešte platíme (dalo sa kartou) za ubytovanie a podávame majiteľovi plechovku so slovenským pivom. Poďakuje a s úsmevom poznamená, že krásne doplní svoju zbierku nad barom.
Odchod
7:40 – 3 520 km, 14 °C. Opúšťame Meteora. Vyrážame z parkoviska za hotelom a o niekoľko metrov zastavujeme pred pekárňou. Veď treba kúpiť niečo na cestu. Čo keby nás náhodou prepadol hlad v nejakej ľudoprázdnej pustatine. Stačí nejaké koláče, slané tyčinky a kakao. Kávu si môžeme dať cestou.
O 7:55 odbočujeme na hlavnú cestu smerom na Egnatia Odos. Znova však zastavujeme. Tentoraz pri stánkoch so zeleninou, kde sme včera kupovali melón a hrozno. Ešte dokupujeme cesnak spletený do dlhého vrkoča, granátové jablká a figy na cestu.
8:05 – posledná zastávka za Meteorami – čerpacia stanica Jet Oil.
8:30 – vchádzame do oblasti Macedónia so značkou znázorňujúcou dva medvede. Pre istotu spomalíme, čo keby sa znenazdajky objavili na ceste: mama medvedica a jej mladé, presne ako na tej značke!
8:45 – 3 561 km Medzi dedinami Anixi a Agii Theodori nám navigácia ukazuje nadmorskú výšku 904 metrov. Trocha spomaľujeme a zvažujúcou sa cestou plnou zákrut klesáme ku kaňonu, ktorý vymlela rieka Venetikos.
Nad riekou Venetikos
9:00 – 3 575 km: na desať minút zastavujeme za mostom nad riekou Venetikos. Rieka má mliečno zelenú farbu a obklopujú ju zaujímavé oblé skaly čierno-sivej farby. Teraz je pokojná, ale po zime zvyknú jej prudký tok využívať rafteri.
9:10 – 3 582 km, 14 °C, nabiehame na diaľnicu Egnatia Odos pod Grevenou. Cestou sa prevaľujú chuchvalce hmly.
9:48 – 3 653 km, prvé mýto 2,40 €.
Nasledujú tunely dlhé 801 m, 500 m, 2 200 m, 175 m, 285 m, 145 m, 180 m, 280 m, 210 m, 275 m, 231 m, 806 m.
O 10:19 po 3 707 km sa asi na štvrť hodinku zastavujeme na parkovisku pri ČS AVIN. Vonku sa oteplilo, je 20 °C. Prejdeme sa po Olympus Plaza, trocha si ponaťahujeme kostru a zjeme figy, ktoré sme si kúpili ráno.
10:40 – 3 714 km, napájame sa na diaľnicu z Atén. Vonku je striedavo oblačno, cesta hrboľatejšia.
10:46 – 3 723 km, ďalšie mýto 1,20 €.
Okolo pol dvanástej zastavujeme na poslednej čerpacej stanici EKO. Na kávu a koláč.
Meníme čas
O 11:53 (ešte vždy gréckeho času) sme po 3 787 kilometroch na hranici v Evzoni. Je 25 °C a pred nami stoja len dve autá. Napravo je Duty Free Shop. Nikdy sme nemali dôvod tam zastavovať, ale ešte by sa nám zišli nejaké olivy. Preto odbočíme a v obchode necháme zopár eur za plechovky s olivami Kalamata. Tie sa hádam cestou nerozbijú. Mení sa čas, a tak na mobiloch posúvame číselko o hodinu späť.
0 11:11 stojíme na hranici s Macedónskom FYROM. Pred nami je šesť áut.
O 11:19 viacerí mierime na čerpaciu stanicu Makpetrol. Tankujeme plnú nádrž a o dve minúty pokračujeme po diaľnici. Chlapci na čerpačke sú oblečení v pekných rovnošatách a majú pri sebe platobný terminál, takže človek ani nemusí vystúpiť z auta.
12:14 – 3 873 km Sme na prvej macedónskej mýtnici. 60 MKD platíme kartou, v hotovosti pýtajú 1,50 €.
Za Velesom sa jazdí len v jednom pruhu, no na druhom sa už pracuje. Strieda sa šesťdesiatka so štyridsiatkou a osemdesiatkou.
12:34 – 3 902 km Platíme kartou 60 MKD na druhom z troch macedónskych mýt. Cestou míňame vinice, nad nami prelietajú desiatky lastovičiek.
12:51 Máme obedovú pauzu, zlupli sme grécku tyropitu (koláč splnený fetou) a spanakopitu (koláč plnený špenátom a fetou) a s kofolou. Mali sme aj „spolustolovníka“, dlhosrstého jazvečíka. Tiež mu chutilo.
O 13:18 po 3 945 km sme na poslednej macedónskej mýtnici a kartou platíme opäť 60 MKD. Nasleduje dosť rozbitá cesta a krátky oddych na Makpetrole.
13:35 – Macedónsko-srbská hranica, pred nami sú dve autá a na srbskej strane päť. Priechod plynulý, nijaké zdržanie.
Srbsko
14:50 – Motel Predejane, krátka prestávka. Dobre nám padne grécke hrozno aj broskyňa zo zásob na cestu. Ešte zostalo trocha granúl pre psy, tak ich delíme medzi dvoch psíkov. Popŕcha, ale na parkovisku je rušno. Srbská polícia má nejakú akciu pre verejnosť, tak sa to tam hemží ľuďmi a autami. Napriek tomu, že to usporadúva polícia, vládne totálny chaos. Prcháme. Po minulé roky sme tu nocovali. Je však málo hodín, preto pokračujeme v ceste až do Velika Plana a dúfame, že hotel nebude plne obsadený.
O 15:53 po 4 100 km platíme prvé srbské mýto – 1,90 €
16:07 – 4 123 km, berieme si bloček na mýtnici Niš. Prší.
Aktualizácia mýtneho: https://www.tolls.eu/serbia
Svadba vo Velika Plana
17:40 Velika Plana. Keďže odbočujeme do hotela rovnakého mena, na mýte za odbočkou po 4 258 kilometri platíme 460 din.
Parkovisko za hotelom je plné, ale darí sa nám zaparkovať na poslednom voľnom mieste. Až keď vchádzame do hotela, zisťujeme, prečo. V jedálni hotela je svadba a my máme pocit, že sme sa ocitli v Kusturicovom filme. Ak ste videli jeho Testament, tak si to viete predstaviť. Napriek svadbe ešte majú nejaké voľné izby. Berieme kľúč od stoosmičky na prízemí. Našťastie na opačnej strane hotela, než sa zabávajú svadobčania. Ešte si vynosíme batožinu a darí sa aj bližšie preparkovať auto. Večerať by sme mohli v McDonalde hneď naproti hotela, ale radšej zjeme zvyšky zásob a zaľahneme.
Je len osem hodín a svadobčania prechádzajú od svižných melódií k smutno ťahavým. Po polnoci počuť zvuk štartujúcich áut. Cez okno vidieť, že sa parkovisko vyprázdňuje. Svadba sa končí o jednej a odchádzajú poslední svadobčania. Konečne ticho, ale v noci sa zobudím na čudné zvuky. Mám dojem, že nám po izbe behá nejaký hlodavec. Pre istotu vyberáme baterku a pozeráme pod posteľ. Nebehá. To len plávajúca podlaha na chodbe spojená s tou v izbe vydáva divné zvuky, ktoré ma vystrašili. Mimochodom, toto ubytovanie nás sklamalo, stenu susediacu s kúpeľňou pokrývala pleseň!
Naša trasa
