V predchádzajúcom článku som spomínala, že sme na webových stránkach Tinosu hľadali miesta, na ktorých sme ešte neboli. A keďže sme si vraveli, že by sme sa mohli intenzívnejšie venovať aj dôkladnejšiemu spoznávaniu lokálnych produktov, do oka nám padla informácia, že na Tinose pestujú výnimočné vína a že viaceré získali ocenenia. A tiež, že tinoskí vinári usporadúvajú prehliadky viníc s degustáciou vín. Tinoské pivo sme už degustovali, tak prečo neskúsiť aj víno?

Spomienka na Moravu

V priebehu niekoľkých rokov sme absolvovali viacero degustácií vín s priateľmi na Morave. Väčšinou v priestoroch studenej pivnice, ale jedna sa uskutočnila priamo počas prehliadky vinice. Tá bola nezabudnuteľná. Vinár nám rozprával o odrodách, ktoré pestuje, a pri každej odrode nám nalial víno, ktoré z nej vyrába. Počas prechádzky popri radoch viniča sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých veci a užili kopec zábavy. Ako som spomínala v predošlom článku, nie sme znalci, no pohárik dobrého vína po jedle si z času na čas radi vychutnáme. Tak prečo sa bližšie nezoznámiť s tinoskými vinicami a ich vínami. Bolo by to takisto zaujímavé.

Vinice v mesačnej krajine

Tinoské vinice sú ukryté v mesačnej krajine plnej granitových balvanov. Najmä za dedinou Falatados na severovýchode Tinosu. Zopár viníc sme zazreli pri minulých návštevách a dosť nás ich prítomnosť v nehostinnej krajine prekvapila. Na stránkach Tinosu som sa dočítala, že vinice založili pomerne nedávno. Na tomto malom ostrove už funguje šesť malých, ale veľmi nádejných vinárstiev, a vraj vznikajú ďalšie dve.

A tak sme sa v jedno zamračené predpoludnie vybrali do tej mesačnej krajiny s úmyslom navštíviť vinárstvo Volacus, ktoré je vraj na ostrove najlepšie. Chceli sme si dohodnúť termín prehliadky osobne, pretože na email, ktorý sme poslali pred pár dňami, neprichádzala odpoveď.

Cestu k Falatadosu sme už poznali a boli sme si istí, že vinárstvo ľahko nájdeme. Ako sme sa mýlili! Za Falatadosom sme pokračovali ďalej asi tri kilometre a potom odbočili doprava. Asfaltka sa zmenila na poľnú cestu. Prekonali sme ďalšie kilometre a časť cesty prešli aj pešo, no nestretli živú dušu, ktorej by sme sa spýtali na cestu. Zablúdili sme.

Cesta nás zaviedla až na severnú stranu ostrova, odkiaľ sme videli iba šíre more. Vinárstvo Volacus sme nenašli. Sklamaní sme obrátili auto a vydali sa na spiatočnú cestu. Prechádzali sme krajinou posiatou hromadami balvanov a mohli sa dosýta vynadívať na ich obrovské rozmery a neuveriteľné tvary, o ktorých som písala dávnejšie.

Ako chutia vína od vinárstva Volacus sme nezistili ani dodatočne, pretože na Tinose už boli vypredané a na návštevu iného vinárstva nám už nevyšiel čas. Takže nabudúce. Dúfajme. Dovtedy ponúkame pohľad na tinoské balvany. Sú fascinujúce. Veď posúďte.

Záhada vyriešená

Aby sme však vinárstvu nekrivdili, predposledný deň nášho pobytu prišiel ospravedlňujúci email. Michail a Eirini písali, že s degustáciou vín skončili, pretože už začali so zberom hrozna. Preto odpisujú tak neskoro a že ak prídeme nabudúce, radi nás uvidia.

Mimochodom, nakoniec sme zistili, že sme mali zabočiť až o kilometer ďalej…

Zdroje informácií, ak by ste si o tinoských vínach chceli naštudovať viac:
https://www.karakasis.mw/emerging-greek-terroirs-falatados-tinos
https://www.karakasis.mw/ode-terroir-tinos-revealed
https://www.visitgreece.gr/blog/travel-tips/1347/the-holy-wines-of-tinos#more-10735