Dnes opúšťame Kantiu. Máme pred sebou len niečo vyše dvoch stoviek kilometrov. Naším cieľom je ostrov Elafonisos. Tešíme sa aj na krátku zastávku v Leonidiu. Pokračujeme neplánovanou návštevou kláštora Elonis. Na Elafonise zažijeme nádherný západ slnka.
Vstávame o 7:30 a balíme. Kartou platíme za ubytovanie, lúčime sa s majiteľkou štúdií Sofiou a o 10:00 h odchádzame. Naším ďalším cieľom je maličký ostrov Elafonisos medzi Peloponézom a ostrovom Kythira. Tam si chceme užiť pláže na juhu ostrova. Stav tachometra: 2 106,7 km.
Na konci Kantie ešte zastavujeme pri pekárni. Vždy je dobré mať poruke niečo na dobitie energie. V Nafpliu čerpáme benzín a dávame umyť auto.
O pol dvanástej zastavíme za Xiropigadom (mimochodom, sú tam pekné kamienkové pláže a more s priezračnou vodou. Trocha si ponaťahujeme kosti, zbodneme koláčiky a zapijeme kakaom obľúbenej značky Milko. Vonku je príjemne. Míňame dedinu Astros so zrúcaninou hradu z 12. storočia a Lilieku s plážou a jaskyňou, ktorú sme zahliadli z cesty. Na ceste do Leonidia sú dve odpočívadlá s posedením pod strieškou a výhľadom na more. Táto trasa sa nám páči.
O 12:40 prichádzame do Leonidia. Máme pocit, ako by sme sa ocitli vo Veľkom kaňone. Je dosť teplo, môže byť 30 °C. Chvíľu sa prejdeme k jednému z mostov ponad suché koryto rieky Dafnon a zastavíme sa pri pýche domácich reštaurátorov – parnom valci anglickej firmy Aveling & Porter z roku 1914 vystavenom pri hlavnej ceste (video o jeho reštaurovaní https://www.youtube.com/watch?v=hLrVsGFlisc ).
LEONIDIO AKO NA INOM KONTINENTE
Leonidio leží na východnom pobreží pravého prsta Peloponézu v delte rieky Dafnon. Nad mestečkom sa vypína dramaticky pôsobiace pohorie Parnon, ktoré nám svojou farbou pripomína Grand Canyon. Leonidio je pekné mestečko s tromi mostami, hranatými domami s tehlovočervenými strechami, dlhou plážou Plaka a so zaujímavou históriou, akú má každé grécke mesto alebo dedina. Domáci si zachovali akúsi skomolenú podobu gréčtiny, tzv. tsakónčinu, pretože sú vraj priamymi potomkami Dórov. Množstvo fóliovníkov a úrodná rovina naznačujú, že sa tu darí plodinám, z ktorých najznámejšou je tsakónsky baklažán. Má cyklámenovo-bielu farbu, vyznačuje sa sladkou chuťou, je výborným zdrojom vitamínov, minerálov aj fytochemikálií a EU mu dokonca udelila štatút chránenej značky. Leonidio obklopujú ruiny veterných mlynov, tri na svahu Parnonu a po jednom pri vstupe do mestečka, či už od západu alebo od východu.
Invalid Displayed Gallery
13:10 – Na päť minút zastaneme vedľa torza veterného mlyna pri výjazde z Leonidia smerom na juhozápad. Je odtiaľ skvelý výhľad na celé Leonidio, okolité vrchy aj kláštor Agios Nikolaos, impozantne prilepený k svahu pohoria, vzdialený 6 km.
Invalid Displayed Gallery
KLÁŠTOR ELONIS
Šinieme si to po kľukatej ceste popri vyschnutom koryte rieky Dafnon. Na úbočí po ľavej strane cesty zbadáme biele múry majestátneho kláštora Elonis, ktorý lipne ku skale podobne ako predošlý kláštor. Vedela som o ňom z fotogalérie Ivanky na recko.name, ale jeho návšteva nebola v našom itinerári. Neváhame však a odbočíme na úzku asfaltku, ktorá nás prekvapivo zaviedla na pomerne priestranné parkovisko. Zaparkujeme po jeho ľavej strane, zatiaľ čo napravo stoja stolíky predajcov byliniek, rôznych zaváranín a medu.
Preskúmame zákutia kláštora, vojdeme aj do kostola, kde si môžeme za dobrovoľnú sumu kúpiť votívny pliešok s vytepaným reliéfom postavy alebo rôznych častí ľudského tela. Tieto pliešky sa vešajú pod ikony, aby svätý zobrazený na ikone pomohol vyliečiť konkrétne zdravotné problémy. My sme kúpili pliešok s reliéfom ženskej postavy pre moju mamu, čím sme aj nepatrnou sumou prispeli na chod kláštora.
Invalid Displayed Gallery
Pokračujeme v ceste
O 14:15 opúšťame kláštor Elonis a o 14:30 prechádzame cez dedinu Kosmas, ktorá leží vo výške 1 200 metrov.
Na okraji cesty za dedinou vidíme potulovať sa vychudnutú fenu gréckeho duriča. Nedalo nám, na chvíľu sme zastavili a ponúkli jej trocha granúl, ktoré sme vzali so sebou po skúsenostiach z minulých rokov. Je taká krásna. Hneď by som si ju vzala domov. Ale dočítala som sa, že je to skôr lovecký pes a do bytu by sa veľmi nehodil.
Nad dedinou Geraki smerom na východ vidíme zvyšky hradu rovnakého mena a opevneného mesta, ktoré v roku 1209 založil franský barón Guy de Nivelet.
Blížime sa k ostrovu Elafonisos. Zdiaľky nám pripomína široký slamený klobúk.
O 16:40 a po 2 330 km prichádzame k mólu v Pounte. Máme šťastie, pretože trajekt, ktorý premáva medzi pevninou a Elafonisom, o 17:00 dvíha kotvu. (Za auto a nás dvoch platím 12,50 €, čo je rovnako ako pred dvoma rokmi.) Počas desaťminútovej plavby máme postarané o program. Fúka vietor optimálny pre kiting a spolu s ostatnými cestujúcimi sledujeme parádne výkony jednotlivých kite surferov.
Invalid Displayed Gallery
PRÍCHOD NA ELAFONISOS
Pohľad na kostol svätého Spiridona a známe budovy v prístave.
Elafonisos – Kostol sv. Spiridona
Pohľad z okna štúdií Capari.
Dnes sme prešli 239 kilometrov bohatých na zážitky. Z prístavu sme za desať minút v štúdiách Capari, kde sme bývali aj pred dvoma rokmi. Recepčná Chrisa nás zaviedla do malej izby. Tá väčšia sa uvoľní až od zajtra. Nevadí. Izba je na poschodí, a to je hlavné. Nechceli by sme už zažiť to, čo pred dvoma rokmi v štúdiu na prízemí. Vtedy sa prihnala krátka, ale silná búrka a lejak bol taký prudký, že nám cez zatvorené vchodové dvere natieklo do chodbičky štúdia päť centimetrov vody. Ako som spomenula, izba malá, ale posteľ kvalitná. Iba na jeden nedostatok nás Chrisa upozornila a veľmi sa ospravedlňovala. Vraj predošlí turisti zlomili záchodové sedadlo, ale hneď zajtra pošle človeka na pevninu po nové. Nuž, nejako to vydržíme.
Zlatá hodinka
Celí nedočkaví vyrazíme autom na pláž Simos na juhu ostrova, vzdialenú asi štyri kilometre. Začal fúkať pomerne silný vietor a na pláž narážali spenené vlny. Na ich prekonávanie sme nemali chuť a ja ani odvahu. Skúsime pláž Panagitsa na západnej strane ostrova. Situácia sa opakuje. Na pláži je niekoľko ľudí. Nikto sa nekúpe. Všetci čakajú na západ slnka. Pridávame sa a s mesiacom za chrbtom fotografujeme pláž a posledné lúče slnka zapadajúceho za horizont.
Invalid Displayed Gallery
Krátko pred ôsmou sa vraciame. Sprcha, ľahká večera. Ešte zájdeme za majiteľkou štúdií Joannou, aby sme jej odovzdali malý darček – sklenú dózu s čokoládkami, bylinkovými cukríkmi a medovníčkom s čipkovaným vzorom. Zostala prekvapená, ale darček ju veľmi potešil.
Naša trasa
Trasa Kantia – kláštor Elonis
Trasa Kosmas – Pounta
krásne ste pochodili Katka, musím si to ešte dokonale všetko prečítať a pozrieť ,dík
Ďakujeme, Marika. Tie miesta sú naozaj nezabudnuteľné. Je to krása, ako sa hovorí, pre oči aj dušu 🙂