Kaplnku Ag. Athanasios sme považovali za kláštor Panagia Katapolianis. Bol to omyl. Ten prvý vyzerá ako z rozprávky, ten druhý pôsobí celkom bežne. A čo je aloni? Dozviete sa v článku.Agios Athanasios
Kaplnka Ag. Athanasios nás zaujala už pri minulej návšteve ostrova. Vyzerá, povedzme, tak trocha pitoreskne v porovnaní s kostolmi a kláštormi, ktoré sme na Tinose videli. Zastali sme na malom parkovisku pri zrenovovanom mlyne. Kaplnka stojí na kopci nad ním a len pár metrov od obce Isternia a nad starými mlynmi, podľa ktorých sa miesto nazýva Myloi. Agios Athanasios zrenovovali v roku 1859, čiže musela byť oveľa staršia. Tvorí ju komplex budov, akými sú kostol s vežou, jedáleň, sklad a kostnica. Jej výzdobu tvoria mramorové arkiere, typické pre Tinos, s rôznymi geometrickými symbolmi a mramorová zvonová veža s tromi arkádami. Kaplnka oslavuje 18. januára. Žiaľ, bola zatvorená.
Panagia Katapolianis
Kláštor Panagia Katapolianis stojí od Isternie asi 2 km. V roku 1786 ho dala postaviť mníška Melanthia, ktorá pochádzala z bohatej krétskej rodiny. Melanthia hľadala ideálne miesto na vybudovanie kláštora a to sa jej nakoniec prisnilo. Kláštor Katapoliania zasvätila Panne Márii a názov prevzala od Panagie Ekatontapiliani na Parose, kde Melanthia začala svoj kláštorný život. Svoj sviatok oslavuje každý rok 1. septembra za veľkej účasti veriacich. Kláštor bol v čase nášho výletu takisto zatvorený.
Aloni
Pod kláštorom nás zaujal kruh, aký sme videli nad Volaxom (o tom v ďalšom článku). Lámali sme si hlavu, že na čo mohol slúžiť. Cisterna? To sotva, lebo dno kruhu nebolo vydláždené. Ohrada pre domáce zvieratá? Skôr nie. Bola dosť nízka. Napokon nám naša domáca Marina vysvetlila, že ide o „aloni“, tzv. mlátiace kruhy – teda po slovensky holohumnice. Nuž, toto slovo som nepočula dobre dávno…
Ako som sa dočítala, aloni mali dno z utlačenej hliny alebo vydláždené bridlicou či drevenými doskami, čo bolo prácnejšie, ale praktickejšie. Ľudia dnu nanosili zožaté obilie, rozprestreli ho a pomocou oslov alebo dobytka, ktoré ťahali za sebou „volosiros“, teda niečo ako sánky bez sklzníc (na miesto nich bol ich spodok obitý ostrými kameňmi alebo klincami) vymlátili zrno z klasov. Neskôr v aloni sušili hrozno. Aloni stáli na miernom svahu, aby v nich nestála dažďová voda. A tiež, aby z nich vietor vyfúkal plevy.
Podľa stavu kruhu nám bolo jasné, že na tento účel sa prestal používať pomerne dávno. V jednom z nižšie uvedených zdrojov sa spomínajú podobné kruhy na Kréte. Na aloni sme natrafili aj na Serifose. Celkom by nás zaujímalo, či ste natrafili na takúto zaujímavosť ešte niekde v Grécku či inde…
http://www.protinotino.gr/
https://en.wikipedia.org/wiki/Threshing_floor
http://www.explorecrete.com/traditions/alonia.html
nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....
Znovu som si prečítala ďalšie zaujímavé rozprávanie, dakujem Katka
Ďakujeme, Maruška, stále je čo objavovať, a to je úžasné 🙂