Mramorový Pyrgos. Prečo? Pretože na mramor natrafíte všade. Sú z neho vytesané nielen sochy, balkóny, schody, vikiere, štíty na domoch, ukazovatele, názvy ulíc, stoly v kaviarňach, ale dokonca aj dlažba. 

Pyrgos je najväčšia a podľa mnohých jeho návštevníkov aj najkrajšia dedina na Tinose. Leží na západe ostrova a z Chory je vzdialený asi 25 kilometrov. Cesta do Pyrgosu trvá približne 40 minút. Pyrgos v roku 1915 premenovali na Panormos. Dodnes sa však používa starší názov Pyrgos, čo znamená hradná veža. V 16. storočí tu totiž stál benátsky hrad. V dedine žije asi 500 obyvateľov, nesporne veľmi kreatívnych. 

Prehliadka Pyrgosu

Odkiaľ sa v Pyrgose vzalo toľko mramoru? Mramor sa ťažil v neďalekom lome južne od Pyrgosu. Možno vďaka tomu sa tu oddávna sústreďovali zruční sochári a kamenári. Preto nečudo, že v Pyrgose je mramor všadeprítomný a že v ňom v roku 1956 založili Školu výtvarných umení a sochárstva. 

Poobdivovali sme a pochválili jeho sošky, vázy, misy, morské motívy či reliéfy, ktoré v nej nielen vyrába, vystavuje, ale aj predáva. Taký pekný artefakt z mramoru by sa hodil, napríklad do záhrady, ale zaťažil by už i tak dosť plný kufor nášho auta. 

Po rozlúčke s Michalisom nás hlavná cesta viedla k malému námestiu s priam kolosálnou zastávkou autobusu. Je zo žltkastého mramoru, ale okrem svetlého sa na Tinose ťaží aj tmavozelený mramor.

Od zastávky sme odbočili doprava na pešiu zónu (vpravo mapa Pyrgosu).

Nízka biela budova naľavo je Múzeum Giannoulisa Halepasa, významného sochára a rodáka, ktorého ostatky ležia na miestnom cintoríne. (Viac o jeho živote a diele pozri nižšie.) Múzeum je po 15. hodine zatvorené. Zopár záberov interiéru múzea vidieť vo videu.

V severnej časti dediny stojí pomerne nové Múzeum mramoru. Nosnou ideou tohto múzea je história mramoru od antiky po súčasnosť. Múzeum je otvorené od 10:00 do 18:00 hodiny, vstupné je 3 €. Keďže sme do Pyrgosu prišli popoludní, jedno múzeum sme nestihli a druhé sme nenavštívili, pretože sme zamýšľali pokračovať v ceste na severozápadné pobrežie. (Z toho dôvodu som pre predstavu uviedla odkazy vyššie.)

Pyrgos ako monument tvorivosti

Celá dedina je akýmsi monumentom tvorivosti. Vďaka miestnym umelcom pôsobí ako múzeum sochárstva pod šírou oblohou. Ako som spomínala v úvode, mramor je všade. Tony mramoru. Z mramoru sú schodiská, zábradlia i balustrády. Múry domov, priečelia nad hlavnými dverami, vikiere, fontány aj vodovodné armatúry zdobia krásne reliéfy. Tie sú vyryté dokonca na dlažbových kameňoch uličky, ktorá vedie k cintorínu a Múzeu mramoru v severnej časti Pyrgosu.

Cintorín ako bohatá ukážka sochárskeho umenia 

Najviac mramoru sa sústredilo na cintoríne, ktorý je reprezentatívnou ukážkou zručných sochárov z Pyrgosu. Na miestach posledného odpočinku sa mramorom skutočne nešetrilo.

Cestou späť sme sa zastavili v cukrárni na osviežujúcu čerstvú pomarančovú šťavu. Samozrejme, z mramoru sú aj stolíky. Každý stolík má jedinečnú výzdobu, je na ňom vyrytý text v gréčtine alebo rastlinný motív.

Súhlasím s tým, čo o Pyrgose tvrdia tí, ktorí ho navštívili. Je to skutočne krásna dedina. Pôsobí veľmi príjemne, čisto a upravene a určite stojí za dlhšiu návštevu. 

Tinos nie je známy iba ako pútnické miesto Grékov, ktorí sa snažia aspoň raz za život navštíviť pravoslávny kostol Zvestovania Panny Márie v Chore, ale aj ako rodisko viacerých gréckych sochárov. Najvýznamnejší z nich je Giannoulis Chalepas (alebo Halepas), narodený práve v Pyrgose. 

Giannoulis Chalepas

Umelec génius s pohnutým osudom, poznačeným duševnou chorobou. Narodil sa v roku 1851 v rodine sochára a architekta ako najstarší zo šiestich detí. Prácu s mramorom videl od detstva, a keď vyrástol, odišiel do Atén študovať sochárstvo. V štúdiu pokračoval na Akadémii v Mníchove, kde získal prvú cenu za Rozprávku o spiacej krásavici V roku 1877 pracoval na soche Spiace dievča. Vtedy sa prejavili prvé príznaky jeho choroby. Pokúsil sa o samovraždu, pretože mu rodičia nedovolili oženiť sa s milovaným dievčaťom. Roky strávil v nemocnici pre duševne chorých na Korfu. Vtedy sa depresie neliečili.

Po smrti otca v roku 1901 ho vzala matka domov na Tinos, aby sa o ňu staral. Nedovolila mu tesať sochy a ničila všetky jeho práce. Správala sa k nemu kruto ako k dedinskému bláznovi. K sochárstvu sa znova dostal po jej smrti v roku 1916 až ako starý muž. V 20. rokoch vystavili v Aténach jeho diela, za ktoré získal vysoké ocenenie. V roku 1930 ho neter previezla do Atén, kde v hrejivom ovzduší rodiny strávil svoje posledné tvorivé roky. Zomrel v roku 1938. Dochovalo sa stopätnásť sôch a množstvo výkresov. Svojou tvorbou ovplyvnil viacerých umelcov, ktorých nepoznám, takže ak chcete vedieť viac, pozrite si môj zdroj.

Mapa

Pyrgos, Tinos

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Pyrgos, Tinos 37.640637, 25.040791 Pyrgos, Tinos