Agios Ioannis patrí medzi najobľúbenejšie rekreačné strediská na východnom pobreží Pelionu. Nachádza sa tu množstvo ubytovacích kapacít, taverien, barov, obchodov so suvenírmi, super či mini marketov, aj malá pekáreň.
Zmocnil sa nás zvláštny pocit, keď sme dorazili do Agios Ioannisu a prechádzali autom po nábreží, kde sme mali vyhliadnuté ubytovanie. Ľudia v tavernách a pred obchodmi dvihli hlavy, pozreli na nás, ale vzápätí pokračovali vo svojej činnosti. Mysleli sme si, že tu Slovákov asi jakživ nevideli. Až v štúdiu, kde sme sa na prvú noc ubytovali, nám domáca vysvetlila, že cesta do dediny je jednosmerná a my sme prišli v protismere. Vraj sa to tam stáva často. Našťastie domorodci si z toho nič nerobia. Nevšimli sme si značku pred zákrutou nad dedinou a namiesto toho, aby sme odbočili doprava, pokračovali sme doľava. Len čo sme si vyložili batožinu, presunuli sme sa na veľké parkovisko na konci dediny a tam sme auto zaparkovali. Na nábreží už aj tak nebolo miesto. Aj keby sme sa otočili a prišli v správnom smere,
Po príchode do Grécka sa vždy tešíme na miestnu kuchyňu. Jahňacina a musaka v jednej z taverien zaliata Mythosom nám po ceste padla vhod. Že chutila, netreba ani vyzdvihovať.
Pokojné more na Papa Nero, kde sme sa ubytovali na zvyšné tri noci, kvôli lepšiemu výhľadu na more a východ slnka, bolo na druhý deň ráno rozbúrené. A tak sme sa namiesto ranného kúpania šli prejsť do susedného Agios Ioannisu.
Agios Ioannis oddeľuje od Papa Nero miestny potok, preklenutý pekným oblúkovým mostom. Prechádzame popri hoteloch, štúdiách a obchodoch až k malému prístavu, kde kotvia loďky miestnych rybárov. Kamenný chodník za prístavom vedie popri skale na vedľajšiu pláž Plaka.
Nás suchozemcov farby mora a morské vlny vždy fascinujú. Dokázali by sme sa na ne pozerať celé hodiny.
nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....