Delfy sú dodnes považované za magické miesto. Niečo na tom bude, lebo okrem popoludňajšej horúčavy z nich vyžarovala aj zvláštna atmosféru. Určite to nebolo výparmi z pukliny, nad ktorou kedysi veštila kňažka veci budúce. Veď puklinu už dávno zasypali. Možno len zapracovala predstava toho, čo všetko sa tu muselo odohrať v dobách dávno minulých.

Delfy na svahu pohoria Parnas sú po aténskej akropole najnavštevovanejším archeologickým náleziskom v Grécku. Písať o nich by bolo nosením dreva do lesa, takže len stručne: Podľa dávneho mýtu Zeus hľadal stred matky Zeme Gaie, a tak na východnom a západnom konci sveta vypustil dva orly. Tam, kde sa stretli, založil Delfy.

Delfy pokladali od 6. storočia pred n. l. až po úpadok v roku 380 za stred starovekého sveta. Označoval ho kameň omfalos, v gréčtine pupok. Zrejme preto ich nazývali aj pupkom sveta. Delfy ovplyvňovali vtedajší politický život a nijaké dôležité rozhodnutie – súkromné či verejné – sa neobišlo bez konzultácie s veštiarňou v Apolónovej svätyni. (Dodnes sú známe nápisy na stenách jej predsiene „Ničoho priveľa“ a „Poznaj sám seba“ .) Veriaci nosili dary, ktoré zapĺňali pokladnice lemujúce svätú cestu spolu so sochami atlétov.

Orákulum

Čo je orákulum, vtipne vysvetľuje Georgia, hlavná postava filmu Môj život v ruinách. Neviem, či orákulom bol práve ten kváder s otvorom, ako ukazuje film. Orákulom sa nenazývala iba svätyňa, ale aj kňažka, či Pýtia, ktorá bola ústami boha Apolóna. Pýtia sedela na trojnožke, vdychovala omamné výpary zo spomínanej praskliny a v extáze vyrážala zo seba slová, z ktorých sa potom kňazi pokúšali dať dokopy väčšinou dvojzmyselnú odpoveď. Nie div, že si ju ľudia občas zle vysvetlili, tak ako napríklad Krézus (pozri nižšie).

Delfy prežili niekoľko vojen, no s nástupom kresťanstva stratili svoj význam a výnimočné postavenie. Na ich mieste vznikla dedina Kastri. Obyvatelia pri jej výstavbe použili materiál z pôvodných stavieb. Delfy pre nás znova objavili francúzski archeológovia.

Pred začatím archeologických výkopových prác sa obyvatelia Kastri museli presťahovať. Samozrejme, že sa im veľmi nechcelo, takže archeológovia mohli začať pracovať až v roku 1892, a to pod ochranou gréckej armády. 

Delfy, štít a reliéf z východného priečelia pokladnice Sifnosanov predstavuje spor medzi Heraklesom a Apolónom pre veštecký statív z roku 525 pred n. l.

Viac informácií poskytuje zaujímavý dokument v angličtine.

Keďže sme do Delf dorazili o druhej popoludní, rozhodli sme sa najprv navštíviť múzeum. V príjemnom chládku klimatizovaných miestností sme strávili hodinu.

Múzeum 

Múzeum vybudovali v rokoch 1902 – 1903 vďaka mecenášovi gréckeho umenia Andreasovi Syngrosovi. Múzeum neskôr prešlo viacnásobnou prestavbou a rozšírením. Nachádzajú sa v ňom pôsobivé archeologické nálezy z Delf a blízkeho okolia, ako sú vlysy, bronzové a mramorové sochy, obetné dary, zlaté predmety aj stĺpy.

Plán múzea v Delfách
1 vestibul                                                                  7 a 8 exponáty z Apolónovho chrámu 
2 bronzové štíty                                                       9 miestnosť s náhrobnými stélami
3 miestnosť Sifnosanov                                          9a miestnosť s oltárom
4 miestnosť s kúrosmi                                          10 zachované časti z tholosu
5 miestnosť s býkom                                            11 tri tanečnice a omfalos
6 miestnosť pokladnice Atén                              12 socha vozataja
                                                                                 13 miestnosť s vitrínami

Divadlo

Škoda, že sme sa nemohli poprechádzať sa po divadle tak ako v Epidaure. Divadlo postavili v 4. storočí pred n. l. Tvorilo ho, 35 radov a kapacitu 5 000 sedadiel vytesaných z miestneho vápenca: Divadlo niekoľko ráz prerábali. Konali sa tu rôzne festivaly, divadelné a hudobné predstavenia, súťaže v prednese poézie a v speve. Toto miesto aj dnes ponúka nádherný pohľad na celé Delfy, okolitú krajinu a údolie.

Za sprievodu cikád a slabého vánku sme stúpali po schodoch. Prechádzali sme popri múre s nápismi, okolo zachovaných stĺpov z Apolónovho chrámu, popri čiastočne zrekonštruovanej pokladnici Atéňanov, zastavili sa pri orákulu, kvádri s otvorom, oddychovali v tieni nad divadlom a kráčali navrch k štadiónu.

Štadión

Štadión postavili v 5. storočí pred n. l. na najvyššom mieste Delf. Konali sa tu tzv. pýtijské (alebo pýtické) hry na počesť boha Apolóna. Pýtické sa nazývajú podľa hada s dračou hlavou Pytóna, ktorého zabil Apolón preto, že Pytón bránil jeho matke, aby ho porodila. Štadión mal dĺžku 177,55 metra, šírku 25,50 metra a v 12 radoch pojal 6 500 až 7 000 návštevníkov. Je najzachovanejším starovekým štadiónom v Grécku. Dodnes sa na jeho múre zachoval nápis „Zákaz vynášania vína zo štadióna“. 

Nové Delfy

Prehliadka Delf nám zabrala čas, a tak sme sa rozhodli oddýchnuť si a prenocovať v penzióne Sun View v nových Delfách a v ceste pokračovať až na druhý deň.
Z balkóna izby máme nádherný výhľad na olivový háj, ktorý vyrástol na naplaveninách stratenej riečky, záliv Itea s mestečkom rovnakého mena a vzadu v diaľke sa črtajúce pobrežné mesto Galaxidi. 

Nové Delfy, kam sa pred vyše sto rokmi presťahovali obyvatelia Kastri, ležia necelé 2 km západne od múzea a archeologického náleziska. Úzke ulice sú jednosmerné. Počas večernej prechádzky sme meste zaregistrovali množstvo hotelov, penziónov, taverien, barov, obchodov so suvenírmi aj zlatníctiev. Večerné Delfy nám svetelnou výzdobou pripomínali Vianoce.

Zato skoro ráno boli takmer pusté. Iba majitelia kaviarní čistili chodníky a ulicu. Sadli sme si pod platan na rázcestí a objednali si raňajky. Slnko svietilo, vzduch bol svieži, jedlo čerstvé a sýte, čo viac sme si mohli v Delfách priať. Hádam iba šťastné kilometre na ďalších cestách.

Mapa

Zdroje
http://ancient-greece.org/archaeology/delphi-archaeology.html
Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005