Tretí deň na ostrove Elafonisos:  opäť pláž Simos, slnko, more, vzduch a dobré jedlo…

V noci bolo pomerne teplo, no nie až natoľko, aby sme museli zapnúť klimatizáciu. Nad ránom vyšiel mesiac a zobudil nás svojím svitom.

Pohľad z balkóna

Ráno si na chvíľu sadneme na balkón a pozorujeme rybárske člny, ktoré už od skorého rána brázdia more.

Vzadu na horizonte sa cez ranný opar črtá prostredný prst Peloponézu s obrysmi pohoria Taygetos. Niekde naproti leží prístavné mesto Gytheo, ktorého svetlá večer žiaria do noci.

O deviatej schádzame na raňajky. Chvíľu debatujeme s Poliakmi, ktorí takisto bývajú v Capari. Naše rozprávanie o Kythire ich  zaujalo natoľko, že si na deň požičali náš kythirský itinerár, aby ho  preskúmali podrobnejšie.

O desiatej si už rozkladáme slnečník na pláži Simos. More je pokojné, čo nás teší. Zaplávame si a potom prezlečení do suchých plaviek ležíme pod slnečníkom, pozorujeme more a rodinku s dieťaťom, ktoré veselo šantí v plytkej vode.

Pri odchode ešte urobíme niekoľko záberov pláže s piesočnými dunami, tyrkysovo-modrého mora a tiež chlapíkov, ktorí skladajú slnečníky a ležadlá. Zdá sa, že pre domácich sa tohoročná sezóna definitívne skončila.

Na obed si dávame čo včera: svieži grécky šalát z domácej zeleniny, fety a čiernych olív, figy a čerstvú pomarančovú šťavu. Na toto sa tešíme po celý rok. Hoci doma pri príprave šalátu použijeme všetky suroviny, ktoré doň patria, nikdy nám nechutí až tak veľmi ako v Grécku.

Mračná nad Peloponézom síce vyzerajú hrozivo, ale ako prišli, tak odišli.

Po poludňajšej sieste sa na Simos vraciame a užívame si kúpanie v  slanom mori. Podvečer z terasy jedálne obdivujeme, ako oblaky menia farby pri zapadajúcom slnku.

Večer na nábreží

Dnes ideme na večeru do taverny To Kouzini. Odporúčala nám ju majiteľka štúdií, keď sme u nej večer platili za ubytovanie. (Ráno skoro odchádzame, a nechceme ju budiť.) Nečudo, taverna patrí jej bratovi. Tu v Grécku je to bežné. V pohode, prečo by sme nevyskúšali?

To Kouzini sídli v malej nízkej budove na nábreží a nie je to typická grécka taverna. Mladý majiteľ zariadil svoju reštauráciu jednoducho, ale moderne, čo badať na vybavení aj jedálenskej súprave. Objednávame si však klasické souvlaki s pitou, a to nám chutilo. Chvíľu posedíme, pozorujeme utíchajúci ruch na nábreží a vychádzajúci mesiac. Keď chceme zaplatiť, majiteľ vraví, že netreba. Vraj večera je na  Joannin účet.

Pri odchode stretáme Joannu aj s recepčnou Chrisou a jej dcérkou. Aj ony prišli na večeru. Samozrejme jej poďakujeme za milé prekvapenie. Joanna odvetí, že je to len malá kompenzácia za nepohodlie s WC sedadlom, ktoré do našej kúpeľne nedorazilo ani po troch dňoch.

Súmrak na nábreží Elafonis

Video a videoprezentácia fotografií z Pounty a ostrova Elafonisos