Máme krásne slnečné počasie a z Loutraki vyrážame ďalej na juh. Sledujeme výletnú loď v Korintskom prieplave. Neplánovane navštívime Átreovu pokladnicu a vychutnáme si západ slnka na pláži v dedinke Kantia.

O 8:30 schádzame na raňajky a pri platení za nocľah chvíľu debatujeme s príjemnou recepčnou. Potom odnesieme do auta batožinu a ideme si odfotiť neďalekú pláž. Ešte umyjeme strechu od čajčieho trusu, nastavíme súradnice v navigácii a vyrážame.

Je 9:55. Tachometer ukazuje 1 763 km, svieti slnko, je príjemných 26 °C a pofukuje svieži vánok. Po dvadsiatich minútach jazdy míňame most ponad Korintský prieplav. Samozrejme zaparkujeme na parkovisku hneď za ním a prejdeme sa na most. Stojí tam už niekoľko divákov. Tento rok máme šťastie. Práve sa blíži výletná loď s turistami. Navzájom si mávame. Turisti si fotia nás, my si fotíme turistov a všetci sú spokojní.

Vedeli ste, že na projekte Korintského prieplavu pracoval Slovák Béla Gerster z Košíc? Viac v článku.

Mykény

Cestou čerpáme plnú nádrž. Pred nami sa zjaví ukazovateľ s nápisom Mykény. Pred dvoma rokmi sme navštívili múzeum, úžasnú Leviu bránu aj ruiny hradu na návrší. Nestihli sme však Átreovu pokladnicu, a keďže sme pánmi svojho času, tentoraz si ju nenecháme ujsť.

Átreovu pokladnicu alebo Agamemnovu hrobku v tvare včelieho úľa (tholos) postavili okolo roku 1250 pred naším letopočtom. Táto kupolovitá hrobka má priemer 14,5 metra a výšku 13,5 metra a jej steny kedysi zdobili zlaté, strieborné a bronzové dekorácie. K hrobke viedla 36 metrov dlhá otvorená vstupná chodba. Hrobku tvoria ťažké kvádre, ktoré držia na mieste vlastnou hmotnosťou. Postavili ju tak, že na rovnú plochu nanosili kopu piesku, obložili ju kvádrami, piesok odstránili a potom kupolu zakryli hlinou. Hrobku objavil Heinrich Schliemann v 70. rokoch 19. storočia. Pokladnicou ju nazývajú preto, že sa tam našli rôzne drahé predmety.

Kantia

Je 13:32, slnečno, 30 °C. Máme za sebou 1 886 km a stojíme v Kantii pred apartmánmi Sofia, ktoré sme si vytipovali pred cestou. Nemáme rezerváciu, ale v tomto období to už nie je problém. Problém je, že nikto nie je doma. Asi je siesta. Telefonujeme majiteľke, tá však angličtinu veľmi neovláda a my zasa až na niekoľko slov neovládame gréčtinu. Našťastie má dcéru školáčku, ktorá nám peknou angličtinou povie, že mama príde o chvíľu. Majiteľka Sofia je príjemná štyridsiatnička. Rýchlo sa dohodneme na cene a jeden z apartmánov sa na tri noci stane naším prechodným domovom. O poschodie nižšie je ubytovaná Moskovčanka s rodinou. Prišla si pozrieť náš apartmán, lebo sa sem chystá prísť o rok aj so svojou matkou. V Grécku sa jej veľmi páči.

Vynesieme si batožinu a dáme si sprchu. Doprajeme si grécky šalát, melón aj figy a esemeskami uistíme členov rodiny, že sme v poriadku. Podvečer, po krátkom oddychu sa vypravíme na pláž. Máme v úmysle zaplávať si pri západe slnka. More je však rozbúrené a spenené vlny divo narážajú na piesočný breh pláže. To ma odradí. Náhradou za plávanie je príjemná prechádzka po takmer opustenej pláži. Slnko sa pomaly stráca vo večernom opare ďaleko za vrchmi týčiacimi sa nad Argolským zálivom.

Osada Kantia (ďalšie fotografie Kantie v 5. dni) sa vyznačuje dlhou kamienkovo-piesčitou plážou. Lemujú ju plážové bary, taverny aj množstvo štúdií a viliek na prenájom. Pláž obľubujú najmä domáci, no objavili ju aj zahraniční turisti.

Naša trasa