Na kláštory Meteora sme si rezervovali dva dni. Rátali sme s tým, že tam bude dosť turistov, nerátali sme však, že až tak veľa. Zato sme stihli niekoľko výletov do okolia a našli skvelú cukráreň.

Po raňajkách zaplatíme kartou 25 € za nocľah a o 8:26 odchádzame zo štúdií. Do dnešného rána sme prejazdili 3 234 kilometrov (nerátam kilometre  najazdené prenajatým autom na Kythire). Je 20 °C, oblačno. Podľa navigácie máme do Kalabaky 177 kilometrov za 2 hodiny a 23 minút.

Asi desať minút po odchode platíme za Molosom prvé dnešné mýto – 1,65 €.

O 9:16 prechádzame pohorím severne od Lamie vo výške 769 metra. Ochladilo sa, je len 15 °C. Za dedinou Domokos si užijeme nespočetné svahy so serpentínami a ostrými zákrutami. Pokračujeme na Karditsu a Trikalu. Tam už je to samá rovina, respektíve náhorná plošina  a za tie roky, čo jazdíme do Grécka, je to azda najškaredšia oblasť, akú sme kedy precestovali. Míňame zorané polia, polia s bavlníkmi a kukuricou, prechádzame ponad rieku Pineios a okolo diaľnice vo výstavbe.

Obloha sa zatiahla, je 19 °C. Okolo 10:30 obchádzame predmestie Karditse. Je tu plno semaforov, každú chvíľu stojíme alebo sa presúvame päťdesiatkou. Konečne odbočujeme doprava na Trikalu. Po chvíli však zastavujeme. Za mestom stojí Lidl, a tak to využijeme na nákup olivového oleja, mandľových a sezamových tyčiniek, ktoré sme zabudli kúpiť v Sparte.

Popri ceste sú mláky, vzduch je vlhký. Zjavne tu v noci alebo nad ráno pršalo. A to dosť výdatne. Míňame pamätník bojovníkov za slobodu Ypsoma ( foto z http://trikkipress.gr/wp-content/uploads/2013/10/mnhmeio.jpg ) a  spoza oblakov sa vynára slnko.

Meteora

12:00 – 3 418 km: konečne Kalabaka. Sedíme v reštaurácii Polysas. Žalúdky nám jasne dali najavo, že nielen vzduchom je človek živý. Práve otvorili a sme prví zákazníci. Objednávame si kuraciu polievku a souvlaki. Dozvedáme sa, že tu v noci dosť pršalo a ochladilo sa.  O pol hodinu sme už sýti, počasie sa z minúty na minútu zlepšuje a aj WC v suteréne je čistučké. Čo viac si jeden cestovateľ môže priať? V reštaurácii majú voľné Wi-Fi. Naťukám booking.com a hľadám trasu k ubytovaniu. Už doma som vytipovala zopár štúdií v Kastraki, len potrebujem zistiť GPS súradnice, ktoré som zabudla dopísať do nášho itinerára.

O pol jednej mierime do Kastraki do hotela Zozas. Ak chcete navštíviť múzeum gýča, tak tento hotel splní vaše očakávania. Na jeho výzdobe a zariadení vidieť, ako plynul čas. Interiér ponúka prehliadku vecí, ktoré ich majitelia zbierali desiatky rokov. Obrazy Meteor a krajiniek sa striedajú s nespočetnými ikonami v zlatých rámoch, sekerkami, šabľami, trpaslíkmi,  bábikami v ručne háčkovaných šatočkách, lodičkami, ponorkami, starými peniazmi, medailami, taniermi, dečkami, vankúšikmi a umelými kvetmi vo vázach. 

Domáci sú milí a ubytovanie máme s raňajkami, čo je fajn. Dostali sme mapu Meteor a informácie, ktorý kláštor je ktorý deň a dokedy otvorený. 

Ku kláštorom

Pred štrnástou sadáme do auta smer Meteory. Cesta stúpa a my zastavujeme hneď pri najnižšom. Je to ženský kláštor Roussanou. Zaplatíme vstupné 6 eur (pre dvoch). Stúpame po schodoch. Zhora je výhľad na pekne udržiavanú záhradu, kláštor Agios Nikolaos a časť Meteor. Keď si prezeráme miestnosť so vzácnymi ikonami, podíde ku mne mníška, vraj si mám dať sukňu alebo šatku. Tak si vyberám z plecniaka šatku, preložím na polovicu a oviniem okolo pása. Jej to však nestačí, vraj tá šatka je priehľadná. Mám si natiahnuť jednu zo sukieň, ktoré požičiavajú v prednej miestnosti. Ako som sa neskôr dozvedela, nohavice vraj nie sú vhodné, lebo v nich vidieť pozadie. OK, len mi nešlo do hlavy, že mníške neprekážajú návštevníčky v minisukniach a v topoch s veľkými výstrihmi.

Cesta ku kláštoru Roussanou

Pokračovali sme po kvalitnej asfaltke ku kláštorom Megalo Meteoro a Varlaam. Na Megalo nebolo kde zaparkovať. Okraj cesty napravo je vyhradený pre autobusy a naľavo pre osobné autá, motorky a obytné autá. Keď sme videli tie davy turistov, tak sme zaparkovali pri Varlaame, a rozhodli sa, že sa nebudeme miesiť v dave, radšej si v pohode, aj keď z diaľky, vychutnáme pohľad na tie úžasné stavby medzi nebom a zemou.

Od Varlaamu schádzame rázcestie a pokračujeme doľava, aby sme si pozreli zvyšné dva zo šiestich dosiaľ obývaných kláštorov: Agias Trias a Agios Stefanos.

Trocha histórie

Meteora, resp. Meteory. Tieto kláštory asi pozná každý, kto má rád Grécko. Takže len v skratke: sú postavené na bizarných skalných útvaroch a vyzerajú, akoby sa „vznášali medzi nebom a zemou“ (preto názov meteoro). Tieto úžasné stavby stavali mnísi približne od 14. storočia, no ich predchodcami boli pustovníci, ktorí sa začali usídľovať v dutinách a trhlinách skál už v 9. storočí… Kláštorov bolo údajne dvadsaťštyri. Zostalo ich šesť a tie sú dosiaľ funkčné a otvorené po celý rok. V zimnej sezóne, samozrejme, o nejakú hodinu kratšie. Všetky kláštory sú uvedené v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kláštory, ktoré môžete navštíviť:

The Holy Monastery of the Transfiguration of Jesus the Great Meteoro (Megalo Meteoro)
The Holy Monastery of Varlaam
The Holy Monastery of Saint Stephen (Agios Stefanos)
The Holy Monastery of the Holy Trinity (Agia Triada)
The Holy Monastery of Roussano (Roussanou)
The Holy Monastery of Saint Nicolas Anapafsas (Agios Nikolaos Anapafsas)

 Viac info:
http://www.kalampaka.com/en/meteora/map_flash.htm
http://www.mahalo.cz/recko/destinace-recka/klastery-meteora.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Meteora
http://www.visitmeteora.travel/en/monasteries-visiting-hours

V duchu sa skláňame nad húževnatosťou, silou tela aj ducha dávnych mníchov, ktorí dokázali postaviť tieto kláštory na tak ťažko dostupných miestach, a vraciame sa do súčasnosti. Naše telá potrebujú doplniť energiu, preto okolo štvrtej odchádzame.

Mierime do Kalabaky z východnej strany. Zaparkujeme, prechádzame okolo fontány a hľadáme tú správnu kaviareň s cukrárňou. Buď sme natrafili na kaviareň, ale bez zákuskov, alebo naopak, cukráreň, ale bez kávy. Napokon natrafíme na cukráreň s kaviarňou Zoom Serie. Je príjemná na pohľad, a ako sa ukáže aj na chuť.

O gréckych sladkostiach,, dezertoch či koláčoch je všeobecne známe, že sú veľmi sladké. Sladké sú aj zákusky, ale určite nie tak veľmi ako baklava, loukoumades alebo kataifi. Sú kvalitné a poctivo robené. Neobsahujú nijaké náhrady masla či smotany. Tmavá čokoláda, parížska šľahačka, jemné cesto. A cukor ku káve ponúkajú aj hnedý.

Uplakaný podvečer

Celý deň sa po oblohe preháňajú mraky. Cestou k autu spadlo niekoľko kvapiek, ale nebolo to ani na dáždnik. Vraciame sa do hotela, trocha si oddýchneme a o 18:35 sa vydávame na okružnú jazdu okolo kláštorov. Dúfame, že slnko sa napokon ukáže a budeme si ho môcť odfotiť. Neukázalo sa však. Naopak, stmieva sa akosi prirýchlo.

Pri kláštore Megalo Meteoro zhodou okolností zaparkujeme pri obytnom voze s českou poznávacou značkou. Práve z neho vystúpili dvaja starší pánov z Čiech, ktorí putovali po krajine tak ako my. Milé stretnutie s krajanmi, ktorí veselo poznamenali: „Konečne slyšíme pořádnou řeč.“

Naša fotogaléria na spriatelenom webe

http://recko.name/galerie.php?id=2337&str=1

Naša trasa: Kamena Vourla – Meteora