Mykény, predstavovali centrum mykénskej civilizácie, dnes patria medzi významné archeologické náleziská. Ležia na návrší pod vrchom sv. Eliáša na polceste medzi Korintom a Nafpliom. Stačí odbočiť z diaľnice a za polhodinu môžete obdivovať monumentálnu Leviu bránu, Átreovu pokladnicu alebo repliku zlatej masky.

Mykény, ako plynul čas

Mykény prekvitali okolo roku 1350 pred naším letopočtom. V roku 1200 pred n. l. začalo byť vedúce postavenie Mykén na ústupe. Obyvatelia opustili akropolu po sérii požiarov v období známom ako kolaps doby bronzovej. Súčasne s ním došlo k zničeniu ďalších mykénskych pevností na gréckej pevnine i mimo nej. Toľko v skratke.

Zánik Mykén a mykénskej kultúry je dodnes nejasný. Niektorí vedci naznačujú, že príčinou úpadku mohli byť občianske nepokoje a spoločenské otrasy, prírodné katastrofy ako sucho a zemetrasenie, alebo invázia Dórov či takzvaných „morských národov“. 

Mykény sa v roku 1999 stali súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. V ich znovuobjavení mal prsty aj nemecký archeológ Heinrich Schliemann, ktorého meno si ľudia najviac pamätajú. Riadil sa popismi Homéra a Pausania, vďaka ktorým našiel päť kráľovských šachtových hrobiek (neskôr archeológovia vykopali šiestu) a bohatý poklad – súčasť hrobov – vrátane zlatej masky, ktorú omylom prisudzoval kráľovi Agamemnónovi. Tie nálezy však boli o štyristo rokov staršie. Originály sa nachádzajú v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.

Mykény, trocha mytológie

Prvým kráľom Mykén sa stal Perseus, syn gréckeho boha Dia a Danae. Dal pokyn Kyklopom, aby okolo jeho sídla postavili múry z kamenných kvádrov, ktoré by nikto nedokázal zdvihnúť. Mesto bolo predpokladaným sídlom Agamemnóna, bájneho achájskeho kráľa, vládcu Mykén, ktorý v Homérovej Iliade viedol koalíciu gréckych štátov proti Trójanom. Agamemnón nedopadol dobre. Po návrate z Tróje ho dali zavraždiť jeho neverná manželka Klytaimnestra so zákerným milencom Aigistom, jeho bratrancom, ktorý sa potom nechal vyhlásiť za mykénskeho kráľa. Niektorí historici sa domnievajú, že Agamemnón skutočne žil a že ho zavraždila samotná Klytaimnestra.

Ako vyzerala akropola

V mykénskej akropole sa nachádzal palác s megaronom – veľkou sálou slúžiacou ako spoločenské centrum, svätyne, sklady, sýpky, dielne remeselníkov a umelcov, zbrojnice, hrobový kruh so šachtovými hrobmi kráľovskej rodiny. Za múrmi akropoly stáli obytné časti a tholosy – hrobky podobné včelím úľom, ku ktorým patrila aj tzv. Átreova pokladnica, mylne nazývaná Agamemnónova hrobka. Mesto bolo prístupné cez dve brány. Jednou z nich bola slávna Levia brána. Tie levy nad bránou sú v skutočnosti levice. Ich hlavy boli vykresané z iného materiálu, asi steatitu. Možno preto sa nezachovali. Tvar trojuholníka nad Levou bránou ako aj nad vstupom do Átreovej pokladnice je charakteristický prvok pre mykénsku architektúru. Nad akropolou v hĺbke 18 metrov sa ešte skrýva cisterna. Vedie k nej 99 schodov a odporúča sa vziať si baterku. 

Do Mykén sme dorazili o tretej popoludní. Slnko pálilo, preto sme sa najprv rozhodli  ochladiť v múzeu. V Átreovej pokladnici sme sa zastavili o dva roky neskôr.

V roku 2020 vystrašil Mykény požiar, ktorý vznikol na pastvinách neďaleko kráľovskej hrobky. Požiar našťastie rýchlo uhasili, takže oheň nepoškodil ani múzeum, ani Leviu bránu, ani kyklopské múry.

V Mykénach sme nestihli zájsť k spomínanej cisterne. Čo myslíte, stojí za návštevu?

Informácie

Otváracie hodiny:
V sezóne: od 8.00 – 20.00 h
V zime: od 8.00 – 17.00 h
Vstupné: 12 €/6 €
Podrobnejšie info na stránke odysseus

Zdroje informácií
https://www.history.com/topics/ancient-greece/mycenae
https://www.heritagedaily.com/2020/12/ancient-mycenae/136384
Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005, s. 178 – 189
Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Perfekt 2002
Vojtech Zamarovský, Grécky zázrak, Perfekt 2002