Keď východorímsky cisár Theodosius I. v roku 395 zakázal s ostatnými hrami aj olympijské hry, pretože ich považoval za pohanské, zánik Olympie bol neodvratný. Čo v roku 426 nestihol dať zničiť jeho syn Theodosius II., zničili zemetrasenia a Olympia pomaly upadla do zabudnutia. Do povedomia sa dostala až koncom 19. storočia vďaka úsiliu Pierra Coubertina.

Olympia novoveká. V roku 1723 sa Olympiu pokúšal objaviť benediktínsky mních Bernard de Montfaucon. Neúspešne, pretože sa dlho nevedelo, kde vlastne leží.

Našiel ju v roku 1766 Angličan menom Richard Chandler. Iba náhodou sa dozvedel o existencii rozsiahlych ruín blízko rieky Alfeios, ktoré si intuitívne spojil s týmto starovekým miestom. Prvé archeologické práce začali Francúzi po bitke pri Navarine v roku 1827 a neskôr nemecký historik a archeológ Ernst Curtius.

Archeologické nálezisko spolu s múzeom leží v údolí riek Alfeios a Kladeos pod Kronovým vrchom uprostred bujnej zelene a úrodnej pôdy na severozápade Peloponézu. 

My sme Olympiu „našli“ počas spiatočnej cesty z ostrova Elafonisos. Olympia nebola ten rok v pláne, ale do Pargy, kde sme sa chystali prenocovať, nám chýbalo už len asi 340 kilometrov, tak sme odbočili z trasy a nasledovali ukazovatele. Zo slávneho olympijského štadióna sa veľa nezachovalo. Väčším zážitkom pre nás bolo múzeum a najmä socha okrídlenej bohyne víťazstva Niké. Hoci neúplná, je nepopísateľne pôvabná. Vyžaruje z nej zvláštne čaro. A možno si to len nahováram pri predstave, aká musela byť nádherná, keď ju Paionios dokončil.

Múzeum

V múzeu sú zhromaždené sochy a votívne dary, ktoré archeológovia vykopali počas archeologických prác najmä po roku 1875. Po rozkliknutí obrázkov nájdete stručný popis jednotlivých artefaktov a zvyškov stavieb.

Olympia

„Doďaleka žiari sláva vydobytá na olympijských hrách, kde bojuje rýchlosť a sila s odvahou o najvyššiu cenu. Kto tam zvíťazí, teší sa po celý život úcte sladkej ako med, ktorá odmieňa úspech. Veď stále a každodenné šťastie je to najlepšie, čo si môže človek priať.“
Pindaros – Olympijská óda

Olympijské hry sa prvý raz konali v roku 776 pred n. l. a odvtedy každé štyri roky ako pocta Diovi až do ich zákazu v roku 395.

Začiatok olympijských hier, ako všetko v Grécku, je opradený mýtami. Podľa nich bol ich zakladateľom najväčší hrdina antického sveta Herakles (Herkules), syn Dia a Alkmény. On sám vraj vymeral trať pre jeden beh – štádium – 600 stôp – 192,27 metra.

Pôvodnou disciplínou bol teda beh, postupne pribúdali ďalšie disciplíny ako skok do diaľky, zápas, box, všeboj, hod diskom, preteky záprahov, dostihy. Víťazov odmenili palmovou ratolesťou a po skončení hier olivovým vencom. Víťazi boli slávnejší než králi jednotlivých oblastí Grécka, užívali si rôzne výsady a mali právo nechať si postaviť v Olympii sochu. Hier sa mohli zúčastniť iba slobodní a bezúhonní občania gréckeho pôvodu. Nijaké ženy. (Tie začali súťažiť až v novodobých olympijských hrách od roku 1900.)

Počas hier (najprv trvali jeden deň, postupne až 6 alebo 7 dní) sa dodržiavala tzv. ekecheiria (ruky preč od zbraní) – prímerie, ktoré trvalo mesiac aj viac. Do hľadiska sa zišlo až do 45 000 divákov, ktorí sedeli v tráve. Neskôr (v 5. stor. pred n. l.) presunuli bežeckú dráhu a pristavili sedadlá pre rozhodcov. Dlhú klenutú chodbu, kaďiaľ atléti kráčali na štadión, postavili asi o sto rokov neskôr. Zachoval sa z nej iba oblúk, zvyšok brány. Tú nazvali Heraklovou. Brána vraj bola vysoká preto, aby ňou mohol prejsť statný Herakles.

Historický vývoj stavieb v Olympii v skratke

Olympia však vznikla skôr, než olympijské hry. Už približne v 10. storočí pred n. l. tu stála Diova veštiareň. Najprv Diov oltár, ktorý bol cieľom bežeckého závodu. Postupne, podobne ako v iných starovekých veštiarňach, v oblasti posvätného okrsku (Altis) pribudli ďalšie stavby: Pelopeion, svätyňa zasvetená Pelopsovi, Tantalovmu synovi, Hérin chrám, zasvätený bohyni Hére. V jej chráme sa nachádzali votívne dary vrátane Praxitelovej sochy Hermésa, ktorý držal malého Dionýza. Významným predmetom bol bronzový disk, na ktorom sbola zapísana zmluva o ekecheirii.

V 5. storočí pred n. l. vyrástli ďalšie stavby ako búleutérium – radnica, prytaneum – správa svätyne, kde prijímali víťazov a významných hostí, malé chrámy pre votívne dary, ktoré sa už nevošli do Hérinho chrámu. V 6. storočí pred n. l. pristavili thésauroi – dvanásť mestských pokladníc.

V druhej štvrtine 5. storočia pred n. l. postavili v strede Altis najdôležitejšiu budovu  – Diov chrám. Bol rovnako veľký ako aténsky Parthenón. Na jeho stavbu použili miestny zlepenec, ktorý bol vhodným podkladom pre maľovanú štukovú omietku. Náos, hlavná loď, bola určená pre Diovu sochu, ktorú mal vytvoriť Feidias. Aby sa mu lepšie pracovalo, postavili mu dielňu s rovnakými rozmermi a orientáciou ako náos. Socha sediaceho Dia zo zlata a slonoviny merala 12,5 metra a bola piatym zo siedmich divov sveta. Vďaka Pausaniovmu podrobného popisu, sa zachovala aspoň informácia, ako socha Dia vyzerala. V pravej ruke držal Niké a v ľavej žezlo s orlom. Po zákaze olympijských hier previezli Feidiovu sochu do kresťanského Konštantínopolu, kde ju však v roku 475 zničil oheň. Ktovie, ako to bolo. 

Okrem spomínaných stavieb stál v Altis heróon, zrejme budova postavená na počesť Feidia, grécke kúpele, tretí najväčší chrám metróon, gymnasion, kde atléti trénovali v behu, nymfaion Heroda Attika – monumentálna nádrž s vodou a mnohé ďalšie.

Prehľadne o olympijských hrách sa píše napríklad v publikácii SOV Aké boli olympijské hry.

Mapa archeologického náleziska

1: Severovýchodné Propylaje – 2: Prytaneion – 3: Filippeion – 4: Hérin chrám – 5: Pelopion – 6: Nymfaion Heroda Attika – 7: Metroon – 8: Pokladnice – 9: Krytý vstup na štadión – 10: Štadión – 11: Stoa Echa – 12: Budova Ptolemaia II a Arsinoe – 13: Hestiina stoa – 14: Helenistická budova – 15: Diov chrám – 16: Diov oltár – 17: Ex-voto (votívne dary) Achájcov – 18: Ex-voto Mykéncov – 19: Paeniova Nike – 20: Gymnasion – 21: Palaestra – 22: Theokoleon – 23: Heroon – 24: Feidova dielňa prestavaná na byzantský chrám – 25: Kúpele Kladeos – 26: Grécke kúpele – 27 a 28: Ubytovne – 29: Leónidaion – 30: Južné kúpele – 31: Búleutérion – 32: Južná stoa – 33: Nerova vila
Pokladnice I: Sikyón – II: Syrakúzy – III: Epidamnus ? – IV: Byzantium ? – V: Sybaris ? – VI: Kyrény ? – VII: Neidentifikované – VIII: Oltár ? – IX: Selinunte – X: Metapontum – XI: Megara – XII: Gela

Zdroj mapy: WIkipédia

Záverom

Novodobé olympijské hry sa prvý raz konali v roku 1896 v Aténach na návrh baróna Pierra de Coubertina. Ten sa snažil pokračovať v ideáli kalokagatie, ktorú starí Gréci formulovali ako súlad telesnej a duševnej krásy. Niektoré jeho myšlienky mali a dodnes majú kritkov. Viac o tom sa píše napríklad v publikácii Slovenského olympijského výboru. 

Olympia sa stala lokalitou svetového kultúrneho dedičtva UNESCO v roku 1989. 

Otvorené:
od 1. apríla – 31. októbra
pondelok – nedeľa: 08:00 – 20:00

od 1. novembra – 31. marca
pondelok – nedeľa: 08:00 -15:00

Viac info na stránke múzeí.

Súčasťou múzea je kaviareň a obchod so suvenírmi. V príručkách sa píše, že na prehliadku múzea a archeologického náleziska treba štyri hodiny. Toľko času sme nemali, ale s odstupom času a z dodatočných informácií mi je jasné, že dve hodiny na jeho dôkladnú prehliadku naozaj nestačia.

Mapa

Zdroj informácií:
Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005
Ján Greksa: Aké boli olympijské hry, SOV 2011
Josef Dovalil a kol.: Olympijské hry v antickém Řecku, Olympia, 2004