Keď budete v Gytheu, asi sa neuspokojíte len s pobytom v tomto meste. Oblasť Mani, v ktorej sa Gytheo nachádza, ponúka veľa zaujímavostí. Môžete si užiť nielen pláže, ale aj turistiku, pohľady na typické pyrgoi, výlety do malebných dedín, či jaskýň.
Kam na pláže
Výlety z Gythea – kam na pláže? Najbližšie sú piesčito-kamienkové pláže Selinitsa a Valtaki. Valtaki poznať podľa vraku lode Dimitrios. (V odkaze nájdete stručný príbeh vraku.)
Napadlo by vám fotiť sa pri ňom vo svadobných šatách? Tejto dvojici áno. A pre zaujímavosť, dodávam, že ju fotil skvelý grécky svadobný fotograf Vangelis Beltzenitis, ktorého fotografie si vždy rada pozriem. Roky sledujem jeho prácu, je z roka na rok lepší a žiadanejší. (Foto publikujem so súhlasom autora.)
Na pláž v Mavrovouni, časť bližšie ku Gytheu, sme šli v jedno predpoludnie. Autu sme našli príjemné tienisté miesto pod tamariškom. Pláž je veľmi obľúbená, meria asi 4 kilometre, takže vraj nebýva preľudnená ani v sezóne. To nevieme posúdiť. Keď sme tam boli, mali sme priestoru bárskoľko. Na pláži hniezdia korytnačky caretta caretta.
Na vzdialenejší koniec pláže Mavrovouni sme sa previezli podvečer ďalšieho dňa. Trocha pofukovalo a ľudí tam bolo naozaj iba zopár. Na pláž sme prešli cez plážový bar neďaleko kamenných viliek Petalea Krani. Zdalo sa, že pláž už má po sezóne a v bare sedel iba personál. Napriek tomu nám ochotne vytlačili šťavu z čerstvých pomarančov.
Ďalšie obľúbené pláže južnejšie od Mavrovouni sú Vathi, Kamares, Skoutari. Na Skoutari sme sa kedysi zastavili cestou do Vathie. Je to pekná a v posledných rokoch čoraz navštevovanejšia piesočná pláž. Tvoria ju tri časti. Zo severu na juh sú to Kalamakia, potom Vorthona, pomenovaná podľa starodávneho mesta, ktoré sa po silnom zemetrasení potopilo ako Atlantída, a tretia pláž je Agia Varvara, nazvaná podľa byzantského Kostola sv. Barbary z 10. storočia.
O pobyte v Skoutari píšem v novšom článku.
Pláže na západnom pobreží Mani
Na západnom pobreží Mani od Kardamyli smerom na juh natrafíte na množstvo väčších aj menších pláží, napríklad Foneas, Kalogria, Stoupa, Neo Itylo. Tam sa z Gythea dostanete krížom cez polostrov smerom na Areopoli asi za 30 – 40 minút.
Na obrázku je panenská kamienková pláž Kapi, ktorá leží asi 2,5 km od Vathie.
O výlete do Kardamyli a dedine Agios Nikolaos píšem v novšom článku. Ďalší pekný výlet s návštevou múzea odporúčam do malebného Areopoli.
A KAM NA VÝLETY Z GYTHEA?
Vathia
Predovšetkým Vathia. Miesto, na ktoré sa vraciame vždy, keď máme cestu okolo. Viac o nej som písala v staršom článku. Z roka na rok zisťujeme, že mnohé veže sa renovujú, čo je pozitívne.
Pred rokom (2015) sme sa vrátili na juh Mani. Vtedy sme síce vyrazili z Kardamyli, ale približne rovnaký kus cesty treba prejsť aj z Gythea. Preto pridávam niekoľko tipov a záberov z juhu tejto – najmä na jeseň – vyprahnutej krajiny. Hoci tento tzv. koniec sveta pre niekoho nepôsobí najlákavejšie, jeho kamenné stavby a zálivy s čírou vodou nás stále fascinujú.
Pohľad na Porto Kagio (vľavo) a Marmari (vpravo).
Porto Kagio
Z rázcestia nad južným výbežkom polostrova sme odbočili do Achilia. Odtiaľ je výhľad na Monastiri (na zábere vpravo) a na Porto Kagio.
Porto Kagio je malá rybárska dedina. Vedie k nej úzka asfaltová cesta, ktorá končí pri vstupe do dediny. Kedysi bola útočiskom pirátov. Názov dediny znamená prístav prepelíc z talianskeho Porto Quaglio. Domáci lovili prepelice, ktoré spolu s inými vtákmi zvyknú migrovať do Afriky práve nad touto oblasťou.
Nábrežie Porto Kagia tvorí prašná cesta lemovaná niekoľkými tavernami a typickými maniotskými domami z kameňa. Pláž je kamienková, nechýbajú na nej slnečníky a ležadlá. Voda je krásna, číra. Nás táto pláž nezaujala.
Marmari
Marmari je luxusný dovolenkový rezort s dlhou piesočnou plážou. Na jeho nižšom konci leží menšia takisto piesčitá, ale panenská pláž.
Tá veža pod svahom napravo je Tainaron Blue Retreat, luxusný hotel, ktorý získal ocenenie za dizajn. Boli sme zvedaví, tak sme na vlastné oči chceli vidieť, ako vyzerá vnútri. Privítal nás manažér hotela a veľmi rád by nám ubytovanie ukázal. Hotel bol však plne obsadený a nebolo by vhodné nazerať do obývaných izieb. Ak sa v ňom chcete niekedy ubytovať, musíte si ho rezervovať aspoň rok dopredu.
Mys Tenaro alebo Mys Matapan
Malá osada na juhu Mani sa volá Kokkinoga. Z Porto Kagia sa tam dostanete asi za desať minút. Osada pôsobí v tej pustine ako oáza. Stojí v nej asi sedem domov, ale nechýba rybia taverna. Na konci betónovej cesty pod dedinou sa dá zaparkovať a zájsť k zvyškom chrámu zasvätenému bohu mora Poseidónovi. Z viacerých chrámov, ktoré starí Sparťania zasvätili svojim bohom, sa zachoval ako jediný. Nachádza sa tu aj jaskyňa. Ľudia verili, že bola domovom Hádesa, boha podsvetia. Tu vstúpil Orfeus do podsvetia, keď hľadal svoju Euridiku.
Podľa starovekého gréckeho cestovateľa a zemepisca Pausania je Mys Tenaro jedným zo štyroch vstupov do Hádovho podsvetia. Práve odtiaľ Herkules vyniesol z podsvetia trojhlavého psa Kerbera, ktorý strážil vstup do podsvetia. Bola to jeho dvanásta úloha, ktorou mal odčiniť svoje hriechy.
Rímska mozaika, súčasť rímskych kúpeľov
Neďaleko Poseidónovej svätyne leží malá kamienková pláž. Južnejšie od nej, asi po 500 metroch stoja zvyšky rímskych kúpeľov s kruhovou mozaikou. Podľa všetkého bola táto oblasť obývanejšia. Miesto je voľne dostupné, nezdá sa, že by sa oň ktosi staral.
K majáku na Myse Tenaro (Cape Tainaro alebo aj Matapan) treba prekonať dva kilometre vyprahnutou krajinou. Ale určite nie na pravé poludnie. Inak Mys Tenaro je po Gibraltári druhým najjužnejším bodom európskej pevniny. Maják postavili v roku 1882, v roku 1984 ho plne zautomatizovali, pracuje na slnečnú energiu, jeho svetelný lúč má dosah 40 km a bliká každých 10 sekúnd.
K Mysu Tenaro sme zašli aj počas posledného pobytu v oblasti Mani. Najmä kvôli rímskej mozaike. Pridávam odkaz na skrátené a zrýchlené video z cesty. Ak ste si vo videu všimli väčší počet áut pozdĺž cesty, pobiehajúcich psov a postávajúcich mužov, vedzte, že to boli poľovníci, ktorí poľovali na vtáky. Jeden z mužov smutne konštatoval, že v ten deň nemali šťastie.
Mys Tenaro je podľa starovekého gréckeho cestovateľa a zemepisca Pausania jedným zo štyroch vstupov do Hádovho podsvetia. Práve na tomto mieste Herkules vyniesol z podsvetia trojhlavého psa Kerbera, ktorý strážil vstup do podsvetia. Bola to jeho dvanásta úloha, ktorou mal odčiniť svoje hriechy.
Na juh sme vyrazili z dediny Skoutari. Oblasť v júli 2017 postihol ničivý požiar, ktorý zasiahol pomerne veľkú časť územia, čo vidieť aj vo videu. V závere videa je krátka foto prezentácia.
Trasa merala asi 50 kilometrov a cesta nám trvala 1,5 hodiny vrátane krátkych zastávok na fotenie.
Bitka o Matapan
Mys Tenaro bol svedkom najväčšej námornej bitky 2. svetovej vojny v Stredomorí. Ale viac o tom napríklad vo wikipédii alebo v knihe Miloša Hubáčka Bitva u Matapanu.
Obsah knihy: Bitva u Matapanu
U Matapanu se odehrálo nejen největší námořní střetnutí ve Středomoří za druhé světové války, ale také první námořní bitva v historii, při níž připadla klíčová role letounům startujícím z letadlové lodi a kdy nepřítele objevil v noční tmě radar. O tom, co jí předcházelo, o jejím průběhu poznamenaném množstvím nedorozumění, náhlých a nečekaných zvratů a tragických omylů i o jejím strategickém významu pojednává kniha Bitva u Matapanu. Je druhým svazkem takzvané „středomořské“ řady zahájené titulem Boj o Středomoří. Třetí svazek bude věnován německému tažení na Balkáně a obsazení ostrova Kréty.
Zdroj: http://www.bux.sk/knihy/155748-bitva-u-matapanu.html
Z Gythea do starobylej Mystry a tajomnej a fotogenickej Vathie trvá cesta autom niečo vyše hodiny. Do Sparty – novej aj tej starovekej o niečo menej. Na juhozápade Mani môžete preskúmať jaskyňu Vlychada v Dirose. Ak chcete zájsť ešte ďalej a vidieť, čo ste ešte nevideli, navštívte nezabudnuteľnú Monemvasiu na východe Peloponézu, už mimo oblasti Mani.
Spomínané miesta sme navštívili počas viacerých ciest na juh Peloponézu. Cestu si užívajte, nenáhlite sa. Vychutnávajte si okamihy, vnímajte atmosféru, vzduch, vône, a samozrejme, aj chute. A netrápte sa, ak nestihnete navštíviť všetky miesta počas jednej dovolenky. Aspoň sa máte na čo tešiť nabudúce 🙂
Mapa
nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....