Za značkou Termopyly stačí odbočiť z diaľnice, prejsť okolo zrušenej čerpacej stanice a ocitnete sa pri nenápadne ukrytom termálnom prameni. Aj toto miesto sa spája s dávnou históriou. Dnes ho vyhľadávajú najmä domáci, ale i turisti.
Termopyly – toto bola naša v poradí tretia zastávka pri tomto prameni. Očividne sa tu vôbec nič nezmenilo. Voda bola rovnako horúca, a tak ako my, zastavilo sa tu len zopár zvedavcov. Teda až na jedného domorodca, staršieho pána. Ten nám vravel, že sem chodieva často, no najmä v zimnom období. Pochvaľoval si, ako táto liečivá voda prospieva jeho kĺbom.
V horúčave, aká panovala začiatkom septembra v celej Európe, sme sa netúžili máčať v štyridsaťstupňovej termálnej vode. Napriek tomu sme však konečne chceli vypátrať miesto, odkiaľ voda pramení. A tak sme si obuli kroksy a vybrali sa po prúde, po šmykľavých kameňoch a pichľavej tráve k prameňu. Našli sme jazierko, z ktorého dna ako aj spopod veľkej skaly vyteká horúca voda. Tá potom tečie dolu potokom k miestu, kde tvorí vodopád a pod ním bazén, v ktorom je vody asi po plecia. Cesta k jazierku nám trvala asi päť minút.
Cestou sa nám pomedzi nohy prešmykol malý had. Dodatočne som sa dozvedela, že je to užovka zlostná, Hierophis gemonensis, ktorá sa u nás nevyskytuje.
https://en.wikipedia.org/wiki/Balkan_whip_snake
Späť k zaparkovanému autu sme prešli borovicovým lesíkom. Stopy pneumatík a smeti naznačovali, že ľudia navštevujú liečivý prameň húfnejšie a častejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Nie však v žiari leta, ale skôr v chladnejších mesiacoch, tak ako spomínal starý pán.
Slovo Termopyly Θερμοπύλες znamená horúca brána. Miesto, kde bol podľa gréckej mytológie vstup do Hádovho podsvetia. Viac ho však spájame s predstavou udatných 300 bojovníkov v slávnej bitke o Termopyly.