Kláštor Myrtidiotissa patrí medzi pútavé miesta ostrova. Lákadlom je aj príjemná jaskyňa Agia Sofia na západe ostrova za Mylopotamosom. Na Kythire však existuje ešte jedna jaskyňa rovnakého mena, ktorá sa nachádza na juhu ostrova.
Vonku je už 28 °C. Na chvíľu zastavujeme pri pamätníku revolucionára Kolokotronisa a fotíme si okolitú krajinu.
KLÁŠTOR MYRTIDIOTISSA
Ku kláštoru Myrtidiotissa sme sa dostali úzkou cestou na jednom mieste dokonca cez akúsi bránu vytesanú do skaly. Keďže autobusy by tadiaľ neprešli, vybudovali k nemu novú cestu. Vnútri, tak ako vo väčšine kláštorov, panovala pokoná atmosféra, ktorú rušil iba cvrkot cikád. Stretli sme len správkyňu kláštora, teda aspoň si myslím, že to bola správkyňa, lebo nemala na sebe mníšsky odev. Držala v ruke veľký starodávny kľúč a pozvala nás na prehliadku kostola so vzácnou ikonou Čiernej Madony. Dnu sa nesmie fotografovať. Samozrejme, sme sa jej poďakovali a prispeli do kasičky.
Pred východom z kláštora je malý obchod so suvenírmi s náboženskou tematikou, väčšinou vyobrazením Madony. Mame sme kúpili pekný držiak na sviečku, vrhli závistlivý pohľad na kocúra vyhrievajúceho sa na slnku a pokračovali v poznávaní ostrova.
JASKYŇA AGIA SOFIA
O 11:50 prichádzame k jaskyni Agia Sofia. Tej za Mylopotamosom. Je 25 °C, pomerne vlhko, pofukuje príjemný vetrík, na oblohe pláva zopár oblakov a my čakáme pod strieškou na sprievodcu. Pridala sa k nám ešte jedna grécka dvojica, takže takmer súkromná prehliadka jaskyne sa mohla začať. Vstupné stojí 5 €. Vnútri jaskyne je príjemných 17 °C a veľmi dobrý, optimálne vlhký vzduch. Z toho dôvodu je tam aj trocha šmykľavo, takže si treba dávať pozor najmä pri prechádzaní z jednej komory do druhej. Prehliadka trvala asi pol hodiny.
Lúčime sa so sprievodcom a podávame mu na pamiatku bulletin o Bratislave. Cestou fotíme vyprahnutú krajinu. Je drsná, ale i tak má svoje čaro.
Siesta pod platanmi
Vraciame sa do Mylopotamosu. Zaparkujeme pri snack bare Ambelos pri vstupe do dediny. Vnútri nie je veľa miesta, no napriek tomu pôsobí veľmi útulne a príjemne. V lete však ponúka príjemné posedenie pod platanmi.
Objednali sme si souvlaki a pomarančovú šťavu. Kým nám majiteľka chystala jedlo, pozreli sme si susedný obchod s medom a textilom. Takisto pekný a vkusný. Majiteľke pomáha dcéra študentka, ktorá vo voľnom čase četovala na facebooku. Souvlaki bolo výborné a zeleninový šalát tiež. Tu sme sa prvý raz stretli so souvlaki, ktoré boli orezané do štvorhranného tvaru.
O štrnástej opúšťame príjemnú dedinu s tradičnou kythirskou architektúrou a mierime do prístavu v Diakofti. Pohľad na dedinu z náprotivného kopca nás asi nikdy neomrzí.
Keď sme dorazili do prístavu, práve prišla aj pokladníčka. Lístky na Porfyrousu, teda trajekt do Neapoli, stojí 66 € (auto 44 + 2 osoby x 11 €. Aktualizácia – rok 2016: 69,50 €.). Odchádzame zajtra a lepšie mať lístky kúpené, v sobotu môže byť trajekt obsadený.
Keď sme sa vrátili do nášho dočasného domova, vítala nás Ioanna s balíčkom v ruke. Bola v ňom bábovka, ktorú len pred chvíľou vytiahla z rúry. Dobre nám padla, práve sme uvažovali, že čo by sme si dali k popoludňajšej káve. Kým sme siestovali, do prístavu zacúval trajekt z Neapoli. Vždy počujeme, keď sa blíži. Pre nás suchozemcov je zážitok sledovať, ako pristáva.
Vonku trocha pofukuje, ale to nám nebráni, aby sme šli na pláž. Zložili sme sa ako zvyčajne pod tamaryškou a odhodlali vliezť do vody. Pre vietor sa zdala chladnejšia, ale po chvíli bola príjemná a plávanie nám dobre padlo.
Po sprche sme si sadli k nášmu itineráru a plánovali spiatočnú cestu, keďže, ako som spomínala v predchádzajúcej časti, z ostrova odchádzame skôr.
V Zefyrose
O ôsmej sme sa vybrali do taverny Zefyros, ktorá leží na pláži oproti vraku lode Nordlandia. Objednali sme si grilované kuracie prsia a grilovaný bravčový steak plus karafu ružového vína. Či nám chutilo? Samozrejme.
Mimochodom, Zefyros (Zephyros, Zehyrus) bol boh západných vetrov, jeden zo štyroch bohov vetrov. Bol aj bohom jari. Aktualizácia: Taverna Zefyros už neexistuje, no na nábreží Diakofti nájdete viacero taverien a kaviarní.