Najfotografovanejšie dvere v Chore, Kythira
Chóra, hlavné mesto Kythiry je naším prvým dnešným cieľom. Potom pláž Kapsali a jaskyňa Agia Sofia – tá na juhu ostrova. Cestou odbočíme aj k najdlhšiemu kamennému mostu v dedine Katouni a napokon vyskúšame more na pláži Kombonada. Vyzerá to na príjemný deň.
V noci sme zabíjali komáre, lebo večer sme slabo zatiahli sieť na balkóne. Chvíľu pozorujeme čulý ruch v prístave, lebo o pol desiatej priplával trajekt Porfyrousa. Dosť pofukuje, dokonca sa čerí morská hladina vo zvyčajne pokojnom diakoftskom zálive.
Chóra a pláž Kapsali
Po neskorých raňajkách sme sa konečne vybrali do Chóry. Prechádzali sme sa úzkymi uličkami a nasávali atmosféru ospalého mestečka. Všetko bolo také iné, než sme poznali v častiach Grécka, ktoré sme dosiaľ navštívili. Bielo-modré domy pripomínali architektúru stavieb na Kréte a na Kykladách. Tie vplyvy sa nedajú poprieť. Kráčali sme len tak rovno za nosom, až sme sa dostali k malej policajnej stanici.
Odtiaľ vedie cesta vyložená kameňmi vyleštenými rokmi priamo na hrad. Bolo dosť teplo, ale stále fúkal pomerne silný vietor. Občas som mala čo robiť, aby som pri fotografovaní udržala fotoaparát. Prechádzali sme okolo kostolov, nazreli do malého múzea s rodovými erbmi, míňali roztrúsené delá z predminulého storočia a kochali sa výhľadmi na všetky svetové strany.
Za prehliadku mestečka sme sa odmenili posedením v príjemnej kaviarni Fossa. Z Chóry sme pokračovali v ďalšom poznávaní ostrova. Zišli sme na pláž Kapsali ktorú sme videli z hradu. Je piesočná a organizovaná. Cestu súbežnú s plážou lemujú lákavé taverny, bary a kaviarne. Nad plážou sa vypína pekný bielo-modrý maják. Postavili ho v roku 1853 za britskej správy a vedie k nemu asi tridsať schodov.
V prístave kotví vyhliadková loď so skleným dnom, ktorá vozí turistov k ostrovu Hytra kúpať sa v modrej jaskyni. Ostrov nazývajú aj Avgo, čo v gréčtine znamená vajce.
K jaskyni Agia Sofia na juhu ostrova
Jaskyňa s kostolom Agia Sofia sa skrýva asi desať kilometrov na východ od Kapsali. Cesta nám trvala osemnásť minút. Treba sa vrátiť na hlavnú cestu do Xeroniamaty a necelé dva kilometre pred ňou odbočiť doprava smerom na juh a potom pre zmenu doľava a až na druhej odbočke znova doľava. Posledný úsek cesty prechádza roklinou popri (občas vyschnutom) koryte potoka. Z asfaltky pokračuje betónová cesta. Auto sme radšej zaparkovali asi 300 metrov od jaskyne. Povrch cesty je drsný a hrboľatý. S nízkym podvozkom sme nechceli riskovať.
Vstup do jaskyne Agia Sofia je nenápadný a atmosféra vnútri jaskyne tajomná. Kostolík je úchvatný a tamojšie stalagmity majú prapodivný, takmer strašidelný výzor. V jaskyni panuje príjemný chládok.
Mimochodom, jaskyňa rovnakého mena sa na chádza aj na západe ostrova za Mylopotamosom.
Chvíľu sme pobudli v jaskyni a potom pokračovali v ceste cez Kato Livadi do Katouni (alebo aj Katsouni), aby sme si zblízka pozreli tamojší most. Má 13 oblúkov a meria 110 metrov. Viac o ňom v inom článku.
Za Katouni sme odbočili na cestu vedúcu k pláži Kombonada. Vedie k nej úzka, ale celkom slušná asfaltka, takže sme tých asi šesť kilometrov zvládli za desať minút. Keďže celý deň fúkalo, more bolo rozbúrené, pláž opustená. Teda až na dvoch mladíkov, ktorí skladali slnečníky. Zdá sa, že letná sezóna na ostrove sa definitívne končí.
Pokus dostať sa k vodnému mlynu
Prvý z vodných mlynov je udržiavaný a obklopuje ho pekná záhrada s banánovníkmi.
Z kamienkovej pláže sme sa ešte vybrali do Milopotamosu k vodnému mlynu. Zaparkovali sme, a pešo sa vybrali popri potoku. Niekde sme však zle odbočili, a tak sme vodný mlyn videli z druhej strany. Dostali sme sa k nemu o tri dni. Cestou späť sme natrafili na figovník. Oproti nám kráčali dvaja Francúzi, ktorí sa už z neho stihli namaškrtiť. Našťastie zostalo dosť aj pre nás, tak sme si pochutnali priamo zo stromu.
Než sme sa vrátili do Diakofti, zašli sme do obľúbenej gyrosárne v Potamose a nechali si zabaliť porciu souvlaki, šiškebabu, musaky, pečených zemiakov a pita chlieb.
Máme za sebou 2 351 kilometrov a čakajú nás lukulské hody :).