Keď sme zastavili pri prameni pod dedinou Mitata, netušili sme, že zažijeme zaujímavé stretnutie, z ktorého vzíde návšteva farmy. A vďaka tomu sme sa dozvedeli aj o tom, prečo sa dve dediny dohadujú, ktorý z dvoch prameňov má lepšiu chuť.

Náhodné stretnutie

Na potulkách (nielen) ostrovom Kythira sa nám často stáva, že celkom neplánovane zastavíme na nejakom zaujímavom mieste. Tak to bolo aj nedávno, keď nás cestou z juhu ostrova upútala značka v zákrute pod dedinou Mitata oznamujúca, že sa tam nachádza prameň. Času sme mali dosť, a tak sme zastavili a vybehli hore schodmi k prameňu. O minútu neskôr dorazila k prameňu mladšia žena na tmavej škodovke. Vybrala z auta kanistry a šla do nich nabrať vodu. Pozdravili sme sa a pustili do reči.

Dozvedeli sme sa, že sa volá sa Irene a pochádza z Holandska, kde pracovala ako grafická dizajnérka. Na Kythire žije pätnásť rokov a miestni ju familiárne volajú Irini. Kúpila s priateľom pozemok nad dedinou Mylopotamos, kde si založili farmu, no okrem zvierat, ktoré na nej chovajú, sa stará aj o mačky na ostrove. K prameňu pod Mitatou chodí takmer každý deň po vodu pre všetky zvery.

Súperiace dediny

Kým Irini napĺňala kanistre vodou z prameňa, rozprávala nám o tom, že obyvatelia Mitaty sa prú s obyvateľmi susednej dediny Viaradiky o to, ktorý prameň má chutnejšiu vodu. Či ten pod Mitatou alebo ten za Viaradikou. Samozrejme, že sme potom oba pramene vyskúšali. Prameň pod Mitatou má sviežejšiu chuť. Voda za Viaradikou sa nám zdala viac železitá. Vyskúšajte a uvidíte.

Pri každom z prameňov kedysi dávno postavili práčovňu. Pod strieškou zhotovili niekoľko oddelených nádrží resp. žľabov, do ktorých priteká prameň úzkym kanálom. Žľaby uzavreli zátkou a postupne napustili vodou. Aby voda tiekla do žľabu rýchlejšie, žľab prehradili kameňom, aby netiekla ďalej. Do prvej nádrže dali mydliny a v ďalších nádržiach bielizeň postupne vyplákali.

Okolo prameňov za Viaradikou rastú majestátne platany a z miesta, kde sa nachádzajú, je výhľad na jednu z najzelenších častí ostrova – roklinu Tsakona (vľavo) a na náprotivnú dedinu Mitata s kostolom Agia Triada, ktorý v roku 2006 zničilo zemetrasenie. Naopak od prameňa pod Mitatou je panoramatický výhľad na južnú časť ostrova a roklinu Tsakona (na pravej strane).

Návšteva farmy u Irini

Irini nás pár dní po prvom stretnutí čakala svojím autom v Milopotamose a odtiaľ nás viedla asi 1,5 km na samotu Rízes. Na rozľahlom pozemku stojí niekoľko budov vrátane kostola Agia Paraskevi, ktorý zrenovovala spolu s partnerom tak ako dom, v ktorom bývajú. Na farme chovajú daniele, zo desať pštrosov, jednu vdovu emu, sliepky a 40 až 50 pávov. Neďaleko Milopotamosu sa na voľnom priestranstve pasú ich tri kone a poník. A aby toho nebolo málo, Irini sa stará o mačky, zdravé aj zdravotne postihnuté. Tie chodí pravidelne kŕmiť na 3 až 4 miesta. Teraz, keď je benzín oveľa drahší, si už nemôže dovoliť jazdiť častejšie.

Irini nám rozprávala o tom, že z farmy plánuje urobiť zoologickú záhradu. Na pozemku už vytvorila detské ihrisko, dorába s priateľom toalety a malý obchod so suvenírmi, kde chce predávať svoje výrobky, napríklad aj z pštrosích vajec. Zopár zvierat chová na mäso, aby utiahla náklady za potravu pre zvieratá. Samozrejme, je odkázaná i na príspevky darcov, tak ako to poznáme z iných ostrovov.

Irini ešte čaká veľa práce. Za tie roky sa jej podarilo zmeniť postoj domácich ku zvieratám. Hoci to ide pomaly, je to už lepšie než v minulosti. Irini zo srdca prajeme, aby sa jej splnilo všetko, čo si predsavzala. My sme prispeli peniažkami aspoň na vrece krmiva pre mačky. Keď budete na Kythire, možno Irini na potulkách ostrovom stretnete. A ak si chcete pozrieť jej farmu, môžete si s ňou dohovoriť návštevu hoci aj na jej webovej stránke https://www.farmastiriza.com/

Návšteva farmy je dôkaz o tom, že aj náhodné stretnutie môže vyústiť do zaujímavého zážitku, aký sme na Kythire vôbec nečakali.