Ostrov Alonissos našimi očami

Ostrov Alonissos, cestami necestami

Pohľad na severovýchod, na dedinu Steni Vala (vpravo) a ostrov Peristera (na obzore).

Dvaja titáni, bratia Othos a Efialtes, sa ešte ako malé deti pobili tak, že napokon po sebe hádzali kamene. Kamene sa hromadili, hromadili, až z nich vznikli ostrovy, ktoré patria do súostrovia Sporady.

Ostrov Alonissos

je po Skiathose a Skopelose tretím ostrovom súostrovia severné Sporady v Egejskom mori. Na rozlohe 64  km2 žije necelých 3 000 obyvateľov. Ostrov je dlhý 20 km a v najjužnejšej časti meria iba 4,5 km. Má členité pobrežie, ale je krásne zelený a voňavý.

Ostrov Alonissos pokrývajú zväčša borovicové lesy a olivové sady, ale rastú tu aj listnaté a ovocné stromy. Tak ako na väčšine gréckych ostrovov i na Alonissose prevláda chov oviec, kôz, poľnohospodárstvo a rybolov. Časť príjmu ostrovanov tvorí samozrejme turistický ruch, hoci nie je taký masový ako na Skiathose alebo Skopelose. Našťastie pre tých, ktorí vyhľadávajú pokojnejšie ostrovy.

Prvými obyvateľmi ostrova vraj bol Stafylos, syn Dionýza, boha vína a vinohradníctva, úrody a plodnosti, a Ariadny – tej s tým klbkom nití. Vraj preto na ostrove prekvitalo vinohradníctvo. Víno sa v staroveku – vtedy pod starším názvom ostrova Ikion – vyvážalo do celého známeho sveta. 

O cestách a turistických trasách

Ostrov AlonissosNa ostrove premáva autobus medzi Patitiri a Chorou a Patitiri a rybárskou dedinou Steni Vala. Ďalší autobus Alonissos Trans premáva medzi prístavom v Patitiri a niektorými plážami. Fungujú aj taxíky, ktoré sa po ostrove preháňajú šialenou rýchlosťou 70 km za hodinu 🙂 Cesty sú úzke a kľukaté. Veľký pozor si treba dávať najmä na motorkárov (občas aj vodičov áut), ktorí sa zvyknú vynoriť spoza zákruty zaberajúc časť vášho jazdného pruhu. Úplne nová asfaltka vedie na pláž Gyala. Najhorší úsek cesty sme naopak zaznamenali na severovýchode ostrova za Diaselom smerom do Gerakas. 

Ostrov Alonissos je pretkaný turistickými chodníkmi. To určite poteší milovníkov pešej turistiky. Na oficiálnej mape Alonissosu sme narátali štrnásť turistických trás. To potvrdzuje aj stránka, na ktorej sú trasy vymenované. Sú pomerne dobre značené. Rovnako dobre sú popísané trasy a ich trvanie na inej stránke Alonissosu

Morský park

Ostrov Alonissos

More okolo Alonissosu je také čisté, že sa stalo domovom tuleňa stredomorského (alebo mníšskeho) monachus monachus, ale aj delfínov a ďalších živočíchov. Od roku 1992 je ostrov centrálou Národného morského parku. Park zahŕňa šesť menších ostrovov – Peristera, Kyra Panagia, Gioura, Skantzoura, Psathoura, Piperi a 22 neobývaných ostrovčekov a skalnatých výstupov. Morský park tvoria dve zóny. V zóne A existuje prísna ochrana, zóna B je chránená, ale prístupná verejnosti s výnimkou táborenia. Keď sa budete potápať alebo šnorchlovať, možno natrafíte aj na peknú medúzu Cotylorhiza tuberculata a kŕdle rybičiek.Ostrov Alonissos, Cotylorhiza tuberculata

Oblasť neskrýva len vzácne živočíchy. Pod morskou hladinou sa nachádza nespočetné množstvo vrakov lodí z rôznych období, najmä zo staroveku a stredoveku. V 90. rokoch medzi ostrovom Peristera a dedinou Steni Vala našli potápači v hĺbke asi 30 metrov vrak aténskej obchodnej lode prevážajúcej víno zo 4. storočia pred n. l. Smutný je fakt, že výskum pre byrokratické postupy nemôže pokračovať.

O mačkách, jedle a ubytovaní

Alonissos, mačací rajMilovníci mačiek zaplesajú, pretože na ceste ku kostolíku Agia Anargyri natrafia na mačací raj. Mačky ostrovné majú pri ceste kŕmidlo s upozornením, že ich kŕmia dobrovoľníci. Ak chcete pomôcť, môžete prispieť konzervami alebo granulami. Keď pri kŕmidle zastavujeme, pribehne k nám zo dvadsať mačiek. Nepýtajú jesť, iba sa chcú trocha pomaznať. Psov sme na ostrove takmer nevideli. Teda až na jedného, ktorý pobehoval po prístave.

Podvečerná Steni Vala, Alonissos

O jedle: Keďže sme bývali v Agios Petrose, najbližšie sme mali do taverny v Steni Vala. Rybárskej dediny, do ktorej sa dá prejsť chodníkom cez kopec. Narátali sme tam asi 7 taverien. Viaceré ponúkajú čerstvé ryby a chobotnice. (Na zábere pohľad na podvečernú Steni Vala.) Foto jedál nedodám. Zmizli z tanierov skôr, než sme stihli vybrať mobil. V Patitiri sme radi chodili do pekárne, kaviarne a obchodu s  ovocím a zeleninou nad parkoviskom oproti supermarketu. V Chore sme posedeli doteraz v najdrahšej gréckej kaviarni. Káva a domáci orechový koláč, boli očividne s príplatkom za panoramatický výhľad. 

Nielen výhľad zo štúdií v Agios Petrose

O ubytovaní: Najviac možností na ubytovanie ponúka hlavné mesto ostrova Patitiri. My sme zámerne hľadali pokojnejšiu lokalitu. Ubytovanie v Agios Petrose bolo splnením našich predstáv. Pláž len niekoľko metrov od štúdií, výhľad na more, pohľad na plaviace sa lode, plávanie a šnorchlovanie pred raňajkami, večerné posedenie na terase… Splnený sen. Ešte keď prirátam vôňu borovíc, živice a byliniek, ktorá sa vznáša nad celým ostrovom, tak môžem konštatovať, že nás ostrov Alonissos nesklamal. 

Alonissos, pohľad zo štúdií v Agios Petrose.

Navštívili sme viacero pláží na ostrove, no pre nás bola naj tá naša. Ale o plážach nabudúce. Pridávam ešte zopár záberov z Agios Petrosu.

 

Pridaj komentár