Keď sme v Parge dovolenkovali prvý raz, ani nám nenapadlo, že sa ešte niekedy vrátime. Pôvodne sme uprednostňovali spoznávanie nových miest a vyhýbali sa návšteve rovnakých destinácií. Počas rokov sa však Parga vďaka polohe, príjemnému ubytovaniu a jedinečnej atmosfére stala naším prechodným domovom.
Náš pobyt sa chýli ku koncu. Opúšťame Peloponéz a mierime do Pargy. Tentoraz nie po moste Rio-Antirio, ale trajektom cez Korintský záliv, aby sme most videli z iného pohľadu. Cestou do Pargy však na chvíľu odbočíme k rieke Acheron. Pokračovať v čítaní 
Raňajkujeme v kaviarni hneď za rohom. O pol siedmej už majú otvorené. Kedy tí ľudia chodia spať? Ešte o polnoci mali otvorené. Prejdeme sa po pešej zóne, ktorú miestni nazývajú malý Paríž, a blížime sa k amfiteátru, odkiaľ sme včera pozerali na malý kostol postavený v skalnom výklenku.
Pokračovať v čítaní