Alonissos. Vraví sa, že je chudobnejším súrodencom Skopelosu a Skiathosu. Nie je turistami natoľko vyhľadávaný ako ostrov Skiathos, na ktorom je letisko, alebo malebnejší Skopelos, ktorý si dodnes mnohí spájajú s filmom Mamma Mia. Ak však hľadáte pokoj, myslím, že tu ho nájdete.
Pohľad na severovýchod, na dedinu Steni Vala (vpravo) a ostrov Peristera (na obzore).
Návštevníci prichádzajú na Tinos nielen počas náboženských sviatkov, ale aj v priebehu roka. Niektorí, aby mohli požiadať ikonu Panny Márie o uzdravenie, alebo naopak, sa jej za uzdravenie poďakovať. Smerujú sem aj takí ako my, ktorí chcú spoznať ostrov. Potom trajekt pokračuje k oveľa známejšiemu ostrovu Mykonos. 
„Nikto si neuvedomuje, aké nádherné je cestovanie, až kým nepríde domov a nepoloží hlavu na svoj starý známy vankúš.“ (Lin Yutang)
Akropolu nad prístavným mestom Sami na Kefalónii charakterizujú tzv. kyklopské múry a staré olivovníky. Neďaleko ležia ruiny kláštora Agios Fanentes s výhľadom na Sami.
Vrch Exombourgo na ostrove Tinos nemá v Grécku obdoby. Hoci nie je najvyšším vrchom ostrova, upúta pozornosť skôr, než najvyšší Tsiknias. Dedina Arnados zasa upúta svojimi podchodmi.
Na kopec ku kostolom Agios Georgios a Agios Nikolaos sme sa chystali viac ráz. Hoci bol september, stále bolo dosť teplo, a tak sme sa hore nakoniec vyviezli autom. Autom, alebo pešo, výhľady stoja za to.
Mramorový Pyrgos. Prečo? Pretože na mramor natrafíte všade. Sú z neho vytesané nielen sochy, balkóny, schody, vikiere, štíty na domoch, ukazovatele, názvy ulíc, stoly v kaviarňach, ale dokonca aj dlažba. 
Kythira je malý ostrov, no i tak oplýva množstvom úžasných pláží (pozri priloženú mapku) ľahšie aj ťažšie dostupných, kamienkových i piesčitých, skrytých v zálivoch medzi skalami, dlhých i krátkych, panenských aj organizovaných.