Vrch Exombourgo na ostrove Tinos nemá v Grécku obdoby. Hoci nie je najvyšším vrchom ostrova, upúta pozornosť skôr, než najvyšší Tsiknias. Dedina Arnados zasa upúta svojimi podchodmi.

Cesta na Exombourgo

Z Chory je vrch Exombourgo vzdialený asi 12 kilometrov a cesta tam trvá približne 20 minút.
Exombourgo alebo Exomvourgo meria 641 m, zatiaľ čo najvyšší vrch Tsiknias 727 m.

Podchodmi Arnadosu

Arnados leží asi 10 kilometrov od Chory na svahu vrchu Kechrovouni. Z úpätia Exombourga sú to približne dva kilometre. Prechádzame po mramorovej dlažbe stredovekými podchodmi. Niektoré sú zrenovované, niektoré nie. Žiarivo biele múry domov, modrá obloha. Ako v rozprávke. Z amfiteátrovito postavenej dediny je výhľad najmä východ a juhovýchod vrátane niektorých Kykladských ostrovov. 

Späť na Exombourgo

Čo sa nepodarilo na prvý pokus, podarilo sa na druhý. Predposledný deň nášho pobytu na ostrove konečne prestalo fúkať, a tak namiesto kúpania v zálive pod naším štúdiom dávame prednosť výšľapu na vrchol Exombourga. Znova parkujeme pod kostolom a od kláštora schádzame na kamenný chodník vľavo. Obchádzame kostol Agios Georgios a stúpame hore. Chodník striedajú schody.

Asi o dvadsať minút sme na vrchole pod mohutným krížom z mramoru. Nesie nápis „Božskému vykupiteľovi Tinosu 1901“ (aspoň tak mi to preložil google). Z vrcholu sa kocháme výhľadom takmer na celý ostrov aj okolité ostrovy, ako sú Mykonos, Rineia, za nimi Paros, Naxos bližšie k západu Sýros a smerom na sever Andros.

Kríž na vrchole gréckeho ostrova vraj nie je bežným javom. Tinos je však vyslovene katolíckym ostrovom a známym ostrovom pútnikov. Sochu Ježiša pri kláštore (kde dnes ubytúvajú pútnikov v čase púte v druhú júlovú nedeľu) vztýčili v roku 1951 na počesť padlých v oboch svetových vojnách a občianskej vojne v rokoch 1921 – 1950. 

Exombourgo si obľúbili aj horolezci. Lezecké trasy sú popísané a vykreslené na stránke Exomvourgo.

Trocha histórie

Podľa archeologických nálezov na kopci sídlili ľudia už v dobe medenej. Asi v 6. storočí pred naším letopočtom tu stál chrám bohyne Deméter. Hrubý múr postavili asi 1100 rokov pred n. l. V období Byzantskej ríše premenovali pevnosť na Castello di Santa Elena podľa kaplnky na vrchole. Opevnené mesto sa však nazývalo Exomvourgo a fungovalo ako hlavné mesto ostrova.

V roku 1537 padol ostrov do rúk osmanského generála a piráta Hayreddina Barbarossu, no Benátčania rok na to získali ostrov späť do svojich rúk a hradby rozšírili. V tom čase sa za múrmi pevnosti postavilo 677 domov, v ktorých žilo možno až 2 000 obyvateľov, 5 kostolov, množstvo skladísk a vodných nádrží.

Osmanské vojská sa v priebehu nasledujúcich desaťročí snažili pevnosť niekoľko ráz dobyť, no neúspešne. Až do júna roku 1715. V tom čase bola Benátska ríša v úpadku a pevnosť nechali svojmu osudu. Ostrovania sa nedokázali ubrániť tureckej presile. Zradou veliteľa pevnosti a guvernéra ostrova bola pevnosť v priebehu troch dní vyplienená a zdemolovaná. Benátska republika odsúdila veliteľa pevnosti a jeho dôstojníkov za zradu a podplácanie na smrť prehĺtaním tekutého striebra a guvernéra na doživotie za zbabelosť. 

Po týchto udalostiach sa obyvatelia presunuli exo apo to bourgo – exombourgo – čo znamená mimo hradu – do súčasnej Chory, ktorú Benátčania predtým nazývali San Nicolo, a pevnosť už nikdy nezrenovovali. 

Kamenná dominanta Tinosu z rôznych pohľadov

Počas potuliek po tinoských cestách sa nám Exombourgo ukazovalo z rôznych pohľadov. 

Mapa

Zdroje
http://peakbagger.com/peak.aspx?pid=73188
http://www.catholic.gr/ierikardia/history_eng.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Exomvourgo