Vodopády Neda vraj ležia v jednej z najkrajších roklín Peloponézu. Plne súhlasíme, toto miesto stojí za trocha potu.

Neda – roklina, vodopády aj rieka dostali meno po nymfe, ktorá bola jednou z Diových pestúnok. Vodopády Neda sú podľa mýtov jednou zo štyroch vstupných brán do Hádovho podsvetia (ďalšími sú rieka Acheron, Mys Tenaro a jaskyňa Alepotrypa.

Mimochodom, väčšina gréckych riek má mužské meno a Neda je jedna z mála riek so ženským menom. Ďalšou je rieka Erkýna, ktorá preteká Livadiou a takisto ju pomenovali po nymfe. A potom ešte asi zo dve ďalšie. Neda sa vlieva do Jónskeho mora neďaleko dediny Elea (Elaia) Nad Kyparissiou.

Parkujeme na konci betónovej cesty a pešo kráčame dolu kopcom po prašnej ceste. Asi po 300 metroch míňame ďruhé parkovisko, kantínu (ukazovateľ pred kantínou udáva vzdialenosť k veľkému vodopádu 600 metrov), kamenný most a uprostred sviežej zelene pokračujeme k prvému vodopádu. Cesta nám trvá asi 20 minút. Neveľký vodopád (vyformoval malé jazierko s tyrkysovou vodou. Niekoľko ľudí sa vyzlieka do plaviek a pomaly sa ponára do chladnej vody. My však stúpame ďalej. Tentoraz do kopca k druhému vodopádu. 

Jeden úsek cesty je trocha nepríjemný, treba vyliezť po klzkých kameňoch. Mám palice, ktoré mi pomáhajú na úzkom chodníku udržať rovnováhu. Asi po desiatich minútach zbadáme väčší vodopád. Aj pod ním leží malé jazierko s nádhernou tyrkysovou vodou. Prichádzame síce prví, no onedlho sa miesto začína zapĺňať ďalšími návštevníkmi. Prikladám krátke video.

Hoci sú vodopády Neda vzdialené od Kyparissie približne 38 kilometrov, cesta autom nám trvá približne hodinu. Nad Peloponézom sa vznášajú nádherné šľahačkové oblaky.

Archaia Figalea – Staroveká Figalea

K vodopádom aj späť prechádzame cez dedinu Figalea (Figaleia). Figalea vznikla v staroveku, patrila medzi najmocnejšie mestá Arkádie a bola zasvätená Apolónovmu chrámu v Bassai. Dodnes sa sa tam zachovali zvyšky fontány. Fontánu postavili na prelome 4. a 3. storočia pred n. l. a voda z nej tečie dodnes. Fasáda fontány pripomínala malý chrám s dórskymi stĺpmi so sedlovou strieškou. Za dedinou ležia ruiny Aténinho a Diovho chrámu (foro Hercules Milas) zo 4. stor. pred n. l. Figaleu chránilo kamenné opevnenie v dĺžke 4,5 km. Jeho zvyšky vidieť miestami dodnes.

Dávno rozpadnutú striešku fontány nahradil rozložitý platan, ktorý akoby chránil toto miesto. Zasadili ho v roku 1926 tak ako platan pri blízkom kostole Panagia. Sedíme v jeho tieni, počúvame zurčanie vody a vychutnávame si magickú atmosféru tohto miesta.

Keď sa poberáme na odchod, pohľadom zavadíme o neďaleký figovník. Celý je posiaty zrelými plodmi. Netreba nás dvakrát núkať. Začínajú lukulské hody…

Kamenná veža Barba-Alekou a divadlo Nota Arnokourou v Platanii

Cestou k vodopádom za dedinou Platania nás upúta akási veža, ktorá vytŕča nad krajinou. Na spiatočnej ceste sa pri nej zastavíme. Vežu a malý amfiteáter (údajne s kapacitou 1 300 divákov) postavili v roku 1998. V prírodnom divadle sa konajú rôzne kultúrne podujatia. Z veže sa nám otvára panoramatický výhľad na zvlnenú krajinu s bohatou vegetáciou. A to biele celkom vzadu napravo? To je Apolónov chrám v Bassai.

Pod vežou stojí malá taverna, je však zatvorená. Plataniou sme prešli omylom, keď sme zle odbočili z hlavnej trasy k vodopádom. Cez dedinu vedie uzučká cesta. Podľa všetkého jednosmerná. Malé námestie uprostred dediny vyzerá malebne. Jedna – dve taverny, malé nádrže s vodou, pamätník, kvety a neodmysliteľné platany.