Pláže Kaladi, Chalkos, Limnionas, CESTA NA KYTHIRU 2014 – 15. deň

Konečne sa dostaneme na pláž Kaladi, ktorá bola pre nás tým najväčším lákadlom na ostrove, a sme zvedaví, či zažijeme taký pútavý západ slnka, aký vraj býva z Limnionasu.

Východ slnka nad Diakofti

Toto je náš tretí pondelok mimo domova. Ráno sme sa snažili zvečniť východ slnka z balkóna štúdia. A neboli sme sami. Fotila aj turistka z náprotivného domu. Dnes to trvalo dlhšie, lebo slnko sa muselo predierať cez oblaky, ktoré sa tiahli nad horizontom po celej dĺžke.

Po raňajkách sme nasadli do prenajatého auta a cez Paleopoli vyrazili na pláž Kaladi. To je tá fotogenická pláž, ktorej fotografia nás zaujala natoľko, že sme sa v roku 2013 rozhodli ísť na Kythiru a na ktorú sme sa v ten rok nakoniec nedostali. Asfaltová cesta končí pri kostolíku Agios Minas a ďalej pokračuje už len poľná cesta. Na útese nad plážou sa dá zaparkovať a potom zdolať asi 160 schodov. Stretáme dvojicu, ktorá práve odchádza. Vravím, že sme ich nechceli vyhnať, ale oni s úsmevom odvetia, že idú spoznávať ďalšie pláže.

Pláže

Fotogenická Kaladi

Pláž Kaladi patrí k najkrajším plážam na ostrove. Je naozaj veľmi fotogenická. Nielen zhora. Pokrývajú ju oblé kamienky hnedých odtieňov aj hrubší piesok. Vstup do mora je pozvoľný. Teda aspoň v prvej časti pláže. Popri útese napravo sa dá prejsť (alebo preplávať) na ďalšiu pláž, ktorú od tej prvej oddeľuje veľký skala. Tu však Kaladi nekončí. V skale na konci pláže je krátky tunel pokrytý hrubým pieskom, cez ktorý sa dá prejsť na tretiu pláž. Malá pláž je aj naľavo od schodov, na ktorú sa dá prebrodiť alebo preplávať. Popri skalách sa dá šnorchlovať, pláva tam niekoľko druhov rýb. V sezóne je pláž (aspoň podľa obrázkov na internete) v kurze. Dnes máme šťastie, že si ju môžeme užiť sami (video).

Pri odchode nás strieda ďalšia dvojica. Očividne šťastná, že si pláž môže užiť osamote tak ako my. Ešte si cvakneme záber na balvan s maľovanými veľkými očami, ktorý stráži pláž, a stúpame po schodoch k parkovisku. Na oblohe sa hromadia nádherné snehobiele oblaky, ktoré smerom na severe striedajú tmavosivé mračná. Cestou do štúdia spadlo niekoľko kvapiek a je po hrozivo vyzerajúcom daždi. Nad Diakofti už panuje modrá obloha a žiari slnko.

Domáci nie sú doma. Ich dcéra je od piatku na Kréte, tak šli pomáhať do jej taverny.

Chalkos medzi skalami

Po obede a popoludňajšej sieste pokračujeme v poznávaní pláží. Tentoraz je na programe pláž Chalkos na juhu ostrova. Pláž leží v zálive lemovanom rozoklanými skaliskami. Vedie k nej asfaltová cesta, ktorá na kopci nad plážou prechádza do utlačenej štrkovej cesty a v miernych zákrutách sa zvažuje k pomerne veľkému parkovisku. Parkovisko pokrývajú okruhliaky rovnako ako celú pláž. Vstup do krištáľovo priezračného mora je pozvoľný.  Aj tu môže byť celkom zaujímavé šnorchlovanie. Na pláži je bar aj kabínka na prezlečenie.

Domáci už zložili slnečníky aj ležadlá, ale ešte stále tu v plavkách posedáva zopár ľudí. Voda je teplá, no dosť pofukuje. Tak sa zdržíme len chvíľku a rozhodneme sa ísť do Chory na kávu.

Krajina, ktorú fotíme cestou z Chalkosu, svedčí o tom, že Kythiru netvorí len krovinatá step.

Do mesta sa vraciame po kľukatej ceste, ktorá stúpa nad Kapsali. Zaparkujeme na parkovisku na polceste a ideme k boroviciam, odkiaľ je výhľad na pláž Kapsali, kostol s cintorínom aj vzdialený ostrov Hytra.

Na kávu do Chory

Naša obľúbená kaviareň je zatvorená. Je pondelok a viaceré prevádzky majú voľný deň. Máme však šťastie. Jedna kaviareň je otvorená a kapučíno, ktoré sme si dali, chutí rovnako dobre ako v tej našej kaviarni. Neviem, čím to je, ale zatiaľ v každej kaviarni, kde sme boli, mali skvelú kávu. Cestou k autu sa zastavujeme v obchode so suvenírmi na námestí. Majiteľka nás už víta ako starých známych. Tentoraz nám ku kúpeným suvenírom pribalí tri mini batôžky. Sú to sušené listy muškátu citrónového. A voňajú úžasne.

Naša obľúbená pekáreň v LivadiČítala som, že nad plážou Limnionas sú krásne západy slnka. Tak sme si povedali, že sa tam pozrieme. Ešte sa cestou zastavíme v pekárni v Livadi, kúpime si pečivo a chvíľu konverzujeme s predavačkou. Na bočnom pulte sú tri veľké bochníky, a tak nás zaujíma, na čo sú. Vraj ich vezme do kostola. Po omši z nich bude pop odlamovať malé kúsky a rozdávať prítomným.

Limnionas pri západe slnka

pláži Limnionas sa dostaneme z Milopotamosu. Asi v polovici sa cesta rozdvojuje. Tá napravo vedie k jaskyni Agia Sophia a tá naľavo sa kľukatí popod strmé vrchy, až kým neklesne k moru. Limnionas leží v malom zálive. Je piesčitá a s pozvoľným vstupom do mora. Nájdeme tu rybársky prístav, dva alebo tri kostolíky, asi tri staré domy, potápačské centrum a tavernu.

Nad plážou je verejné WC, odkiaľ sa naskytá pohľad na celý záliv. Zaparkujeme pri potápačskom centre, pomaly prejdeme okolo kostola Agios Nikolaos a už stojíme na skalnatom výbežku. Morské vlny narážajú na kamenné pobrežie a slnko pomaly zapadá. Obloha je čistá, žiadne mraky, jednoducho nuda.

Chvíľu tam stojíme. Sme tam len my, ubúdajúca ohnivá guľa a vietor okolo nás. Záliv je už celý zahalený do tieňa okolitých vrchov a my sa pomaly vraciame k autu. Z cesty nad zálivom vidíme posledné lúče slnka. Je 19:38.

Uprostred ostrova stretáme na toto obdobie nezvyčajne veľa áut. Keď však míňame letisko, je nám to jasné. Nedávno tam pristálo lietadlo z Atén a na jeho pasažierov čakali autá z miestnych požičovní.

Do štúdia sme dorazili už za tmy. Nad Peloponézom sa blýska. Musí to však byť veľmi ďaleko, lebo zvuk hrmenia k nám nedorazil.

Pridaj komentár