Achája, skryté klenoty Peloponézu

O tom, čo môžete vidieť v tomto regióne na severe Peloponézu som dosiaľ nepísala. Nemali sme ho prebádaný tak ako južnejšie a slávnejšie regióny. V priebehu nedávnych výletov sme sa to snažili napraviť, preto v nasledujúcom článku ponúkam niekoľko informácií a odkazov na miesta, ktoré môžete v Acháji navštíviť.

Achája

O pevnosti Rio som nedávno písala na našej stránke, a tak sa o nej viac dozviete v článku Pevnosť Rio, Peloponéz.

Mys Drepano sa na nachádza desať kilometrov na východ od pevnosti Rio. Charakterizuje ho maják, ktorý postavili v roku 1880, malá kamienková pláž a kosa. Kosou sa nazýva výbežok do mora tvorený nánosmi okruhliakov. Trochu nám pripomínal výbežok pri plážach Epanomi-Potamos neďaleko Thessaloník.

Maják má výšku 9,6 m, bliká každých 10 sekúnd a jeho ohnisková rovina je 8,5 metra (Ohnisková rovina majáka je horizontálna rovina prechádzajúca stredom jeho svetelného zdroja a optického zariadenia. Zvyčajne sa meria ako vertikálna výška nad hladinou mora a určuje, ako ďaleko môžu námorníci vidieť lúč nad krivkou Zeme, čo z nej robí kritickú navigačnú štatistiku).

Túto oblasť postihujú silné vetry, a preto ju obľubujú milovníci windsurfingu a kitesurfingu. Ak prejdete od majáka na východ asi kilometer, natrafíte na organizovanú piesčitú pláž Drepano s akvaparkom.

Achája - Diakopto

Prímorská dedina Diakopto sa stala východiskovým bodom na výlety do rokliny Vouraikos a nástupnou stanicou na vyhliadkovú cestu ozubnicovou železnicou Odontotos. Zubačku z Diakopta do Kalavryty spustili do prevádzky v roku 1896 a trať meria 22 km. Vláčik prechádza cez mosty a tunely úzkou roklinou pozdĺž riečky Vouraikos.

Achája - Diakopto - starý parný rušeň „Moutzouris“

Vedľa železničnej stanice stojí malá budova múzea Odontotos, ktorá predstavuje históriu železnice a starý parný rušeň „Moutzouris“. Hoci sme Diakopto navštívili trikrát, múzeum bolo vždy zatvorené.

V Diakopte si môžete užiť aj piesčito-kamienkovú, organizovanú pláž Egkalia, priezračné more a taverny. My odporúčame tavernu U Kostasa. Je to jedna z taverien, ktoré pomaly odchádzajú. Tu ešte vždy môžete vojsť do kuchyne a pozrieť sa, čo práve navarili, a vybrať si jedlo podľa chuti.

Achája, Kalavryta

Kalavryta je cieľovou zastávkou ozubnicovej železnice, ktorá vychádza z Diakopta. Je to príjemné malebné mestečko s pohnutou históriou, o ktorej sa dozviete v múzeu holokaustu. Nad mestom na kopci Kapi sa, kde došlo k poprave obyvateľov, stojí monument na ich pamiatku

Kalavryta ožíva v období, keď zubačka premáva. Výletníci a turisti si môžu posedieť na námestí pred kostolom alebo si vybrať niektorú z množstva kaviarní a reštaurácií, ktoré sú sústredené najmä na ul. 25. marca.

Diakopto a Kalavrytu som spomenula v článku September 2025 – Peloponéz, III. časť.

Kláštor Mega Spileo je zrejme najstarším kláštorom v Grécku, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Viac sa o ňom dozviete z článku Kláštor Mega Spileo.

Dvadsaťštyri kilometrov na východ od Diakopto sa nachádza akropola starovekej Egiry. Egira sa kedysi sa nazývala Hyperésia a patrila medzi významné mestá Acháje a Achájskej ligy. Jej obyvatelia sa podľa Homéra zúčastnili Trójskej vojny.

Egira zažila niekoľko období rastu aj úpadku. Ľudia ju obývali obdobia neolitu až do 8. storočia n. l., kedy ju zničilo zemetrasenie alebo nájazdy barbarov. V priebehu stáročí sa jej darilo viac a niekedy menej: či už išlo o požiar, prívalovú vlnu alebo opakované zemetrasenia.

Poniže akropoly stojí divadlo, ktoré postavili v 1. polovici 3. storočia n. l. Bolo orientované na severovýchod, malo 12 radov rozdelených do 11 sektorov s kapacitou približne 3 000 – 4 000 miest. Zachovali sa z neho základy javiska a sedadlá.

Otváracie hodiny divadla: od 8:30 do 15:30 h okrem utorka. Vstup na akropolu je voľný.

Ak by vás staré kamene až tak nezaujímali, oplatí sa urobiť si výlet na akropolu a kochať sa výhľadmi na Korintský záliv a okolitú krajinu.

https://en.wikipedia.org/wiki/Aigeira
https://ancienttheatrearchive.com/theatre/aegeira-modern-egira-greece/

Tak sa nazýva dedina, ktorá leží 21 km južne od Diakopta. Plataniotissa je aj názov unikátneho kostolíka, podľa ktorého dostala dedina názov. Ak vám pripomína strom, nie ste ďaleko od pravdy. Ide o kostol v dutine vytesanej z troch zrastených platanov.

Kostol je zasvätený narodeniu Panny Márie, no dátum jeho založenia nie je známy. Pravdepodobne sa tak stalo počas nadvlády Osmanskej ríše. Jeho históriu spájajú s kláštorom Megalo Spilaio a ikonou Panagia Megalospilaiotissa, pretože dutine platanu, sa zobrazuje ikona Panny Márie s Ježiškom.

Vnútro platana má rozlohu približne 8 x 3 m a dovnútra sa údajne vojde pätnásť ľudí. Platan chráni konštrukcia zo skla a železa pripomínajúca dáždnik.

Neďaleko stojí jednoloďový Kostol nanebovzatia Matky Božej z 10. storočia vyzdobený freskami svätcov. Oba kostoly sú voľne prístupné.

Dedinka Tripotama leží takmer v srdci Peloponézu, kde sa zbiehajú tri rieky (tria potamia v gréčtine znamená tri rieky). Ak máte radi staré mosty a náhodou budete prechádzať okolo Tripotamy, určite sa zastavte. Stojí tam historický jednooblúkový kamenný most, ktorý miestni nazývajú aj ako Ibrahimov most. Klenie sa ponad priezračnú rieku Erymanthos. Prechádzka k mostu nám na našej dlhej ceste padla vhod. Most je voľne prístupný.

Hoci nám severozápad Acháje a Patras zatiaľ unikli, snažila som sa vám priniesť niekoľko zaujímavých skrytých klenotov tohto regiónu. Od pevnosti Rio cez zubačku Odontotos a starovekú citadelu až po nezvyčajný kostolík v platane – každé z týchto miest má svoj príbeh. Achája stojí za návštevu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.