Návštevníci prichádzajú na Tinos nielen počas náboženských sviatkov, ale aj v priebehu roka. Niektorí, aby mohli požiadať ikonu Panny Márie o uzdravenie, alebo naopak, sa jej za uzdravenie poďakovať. Smerujú sem aj takí ako my, ktorí chcú spoznať ostrov. Potom trajekt pokračuje k oveľa známejšiemu ostrovu Mykonos.
Tinos, Chora
Chora leží na juhovýchode ostrova. Hlavným mestom a centrom diania na Tinose sa stala po zničení Exombourga v roku 1715. Pôvodne sa nazývala San Nicolo podľa kostola na nábreží. Tak ju nazvali Benátčania. Z celkového počtu obyvateľov ostrova, ktorých je vyše 8 600, v meste žije viac ako 5 700 obyvateľov. Vďaka tomu, že ostrov nemá letisko, nie je taký preturizovaný ako susedný Mykonos a stále si zachováva pokojný ráz. (Letisko bolo pôvodne zamýšľané na náhornej plošine, no jeho stavba sa neuskutočnila pre mohutné protesty ostrovanov.)
Nábrežie lemujú taverny, bary a kaviarne ako vo všetkých prímorských mestečkách. Stoja tu majestátne budovy rôznych inštitúcií a hotely. Pozdĺž nábrežia kotvia menšie člny a plachetnice, zatiaľ čo veľké trajekty kotvia v námornom prístave v západnej časti Chory. Hlavná ulica vedie od nábrežia k Chrámu Panagia Evangelistria, ktorý je cieľom väčšiny návštevníkov ostrova. Obklopujú ju obchody so sviecami rôznych veľkostí od najmenších po takmer dvojmetrové, maľovanými ikonami, fľaštičkami so svätenou vodou, votívnymi plieškami, ktoré veriaci nechávajú v chráme, aby sa uzdravili. Nájdete tu však aj obchodíky s koženými výrobkami, suvenírmi, výšivkami a magnetkami, kvetinárstvo či obchod so zmrzlinou.
Po nábreží smerom na východ sa dostanete k výbežku Panakrotiri. Stojí tam pamätník postavený na počesť bojovníkov, ktorí padli v balkánskych vojnách. Od pamätníka sa vám naskytne úžasný panoramatický pohľad na celé mesto s veľkolepým vrchom Exombourgo na horizonte. Chora možno nie je taká malebná ako Chora v Skopelose, alebo ako Parga, ale je to, ako sa hovorí, zasa iné Grécko.
Tinos, Chora a Chrám Panagia Evangelistria
Dominantou mesta je impozantný Chrám Panagia Evangelistria, kde sa nachádza ikona Panny Márie. Počas roka ho navštevujú tisícky pútnikov, najviac však 15. augusta, a to pri príležitosti nanebovzatia Panny Márie. Niektorí kresťania absolvujú osemstometrovú cestu z prístavu kolenačky. Na znak oddanosti, chcú ju požiadať o láskavosť, alebo sa poďakovať za učinený zázrak. Objavenie ikony značne ovplyvnilo ekonomiku ostrova.
Chrám leží na mieste bývalého Dionýzovho chrámu a tam, kde pred nájdením svätej ikony stál sv. Ján. Ikonu našli obyvatelia mestečka potom, čo sa opakovane vo sne zjavila mníške Pelagii. Objavenie ikony a víťazstvo revolúcie nad Turkami je symbolické. Chrám stavali v rokoch 1823 – 1831 podľa návrhu Eustratiosa Kallonarisa, architekta zo Smyrny. Úplne ho však dokončili v roku 1880. Celá budova je postavená z mramoru, ktorého časť doviezli z Délosu. Zvon na veži bol pôvodne zavesený vo výške 34 metrov, no z bezpečnostných dôvodov, najmä kvôli silným vetrom, ho preložili nižšie – do výšky 29 metrov. Pri vstupe do chrámu je svätá ikona. V tejto časti ľudia zapaľujú sviečky. Oltár leží pod kupolou chrámu. Dnu sa nesmie fotiť.
V areáli opulentne vyzdobeného chrámu sa nachádza múzeum obrazov a relikvií, malé múzeum mramorových sôch tinoských sochárov, z ktorých najznámejším je Yannoulis Chalepas, a mauzóleum Elli. V mauzóleu sú uložené kosti deviatich námorníkov, ktorých krížnik Elli zasiahlo torpédo talianskej ponorky 15. augusta v roku 1940, keď počas slávnosti Nanebovzatia Panny Márie kotvil v prístave.
Chrám Poseidona a Amfitrité
Západne od Chory naproti pláži Kionia ležia ruiny Chrámu zasvätenému Poseidonovi a jeho manželke, morskej nymfe Amfitrité. Chrám zrejme pochádza z obdobia medzi 5. – 3. storočím pred n. l. Žiaľ, veľa sa z neho nezachovalo. Zostali lez zvyšky oltára, fontány, kolonády a refektára (kláštornej jedálne). Mnohé ďalšie budovy ostávajú skryté pod ulicami Chory.
V 5. storočí pred naším letopočtom tu začali uctievať Poseidona ako boha mora a liečiteľa. Povesť chrámu siahala od Talianska po Malú Áziu. Sem sa chodili pútnici očistiť pred cestou na posvätný ostrov Délos. Keď v 3. storočí svätyňu prestavali, začali v nej uctievať aj Poseidonovu manželku Amfitrité ako bohyňu plodnosti, teda za jej schopnosť uzdravovať ženy, ktoré nemohli mať deti.
Význam chrámu začal upadať v 1. storočí n. l. a v 3. storočí ho opustili. Neskôr ho zničili kresťania, ktorí jeho časti použili ako stavebný materiál a ich „prácu“ dokončili Benátčania a Turci.
Mys Panakrotiri
Východný cíp Chory uzatvára Mys Panakrotiri s mramorovým pamätníkom. Ten postavili miestni obyvatelia na počesť bojovníkov, ktorí zahynuli v balkánskych vojnách. Z tohto miesta je úžasný panoramatický pohľad na celé mesto s veľkolepým vrchom Exombourgo na horizonte. Pod pamätníkom sa zelenie plocha futbalového ihriska.
Tinos, Chora a skvelý život nielen kačiek
Na opačnom konci nábrežia pod pamätníkom na Myse Panakrotiri žije niekoľko kačiek. Zdá sa, že sa im pobyt v domčeku celkom páči. Okoloidúci im občas prilepšia omrvinkami a morská voda im vôbec nevadí.
Keď sme sa vracali z výletov po ostrove, zvykli sme sa zastaviť v obľúbenej Noufara cafe. Spolu s ďalšími tavernami sa nachádza v krátkej uličke neďaleko nábrežia. Sedávali sme vonku pred kaviarňou, tak ako všetci v okolitých reštauráciách a tavernách. V uličke je príjemné prítmie a najmä chládok. Keď sme tam prišli po druhý raz, ani sme nestihli otvoriť ústa a sympatická dievčina sa spýtala, či si želáme to isté, čo včera. Bod pre ňu, že si to pamätala. Pochutili sme si na čokomyšiach, tak ako na Skopelose, Kefalónii, či v Parge. Vyskúšali sme však aj Mille-feuilles a škoricové sušienky. Všetko čerstvé a naozaj veľmi chutné. Dokonca k nám zavítal aj maskot z neďalekého obchodu s rybami, pelikán Marcos. Teraz neviem, či je dvojčaťom pelikána Petrosa z Mykonosu, alebo či je len jeden a len tak si lieta medzi oboma ostrovmi 🙂
V meste sme väčšinou parkovali na nábreží pri pamätníku Elli (občas to bol problém, lebo parkovanie je bezplatné a každý chce parkovať čo najbližšie k tavernám) a potom blúdili po jeho uličkách, zašli do obchodu, na kávu alebo sa najesť. Väčšinou sme však jedli v niektorej z dedinských taverien.
Nabudúce o ostrove a o tom, čo sa nezmestilo do predošlých článkov a fotogalérií z Tinosu.
Mapa
Ahoj Katka. Krasny clanok. Dakujem za podrobne informacie a tesim sa na pokracovanie.
Aj my ďakujeme, Roman. Pochvala od znalca tohto ostrova padne veľmi dobre. Nech vám Tinos vyjde aj do tretice! 🙂 KaPaB.
Katko, krásné povídání a fotografie. Po letošním Parose, snad někdy tento zajímavý a krásný ostrov také navštívíme.
Ivanka, ďakujeme. Trocha som zháňala informácie na nete, ale bavilo ma to 🙂 Paros bol určite dobrá voľba. Ivanka, ty si vieš vždy dobre vybrať 🙂
Díky moc za informace, které používáme pro poznávání ostrova
Janka, ďakujeme. Sme radi, keď vám naše informácie z ciest pomáhajú 🙂