Monemvasia – Neapoli – Diakofti, Kythira, 5. deň

DSC_0496_KSledujeme pestrofarebné svitanie nad Monemvasiou, absolvujeme kľukatú jazdu na juh a pokojnú plavbu do prístavu Diakofti na ostrove Kythira. Viete, čo je neodmysliteľnou súčasťou pohľadníc z Diakofti?

DSC_0514_K

Monemvasia sa prebúdza do nádherného rána. Chvíľu pozorujeme východ slnka. Po raňajkách zaplatíme za nocľah a o 8:20 vyrážame na cestu. Vonku je polooblačno, 24 °C. Stav tachometra: 2 105 km. 

 

 

DSC_0525_KTrhovníci v Gefire už od skorého rána ponúkajú na predaj svoje produkty. 

 

 

 

O 9:10 h máme za sebou 2 140 km a sme v lakónskom mestečku Neapoli. Na nábreží asi 500 m od prístavu kupujeme v lodnej agentúre lístky na trajekt Porfyroussa – dvaja cestujúci plus auto 66 eur.

Plavba na ostrov Kythira

10:00 h vychádzame z prístavu. Plavba bola našťastie pokojná a trvala  necelú hodinu a pol. Naše ubytovanie, štúdiá Sirene Villas, boli vidieť už z lode. Tieto štúdiá nám odporučila fejsbukovská priateľka Eleni z Atén, ktorá v nich prebývala počas dvoch dovoleniek. A poradila veľmi dobre.

Diakofti, Kythira, sme na mieste

Domáca, pani Ioanna, nám najprv poukazovala všetky voľné izby – v tomto období už mala ubytovaných len dvoch dovolenkárov. Vybrali sme si izbu s výhľadom na prístav na severovýchode a na vrak lode Nordlandia na východe. Tento vrak je neodmysliteľnou súčasťou pohľadníc z Diakofti.

Diakofti, Kythira - pohľad z okna štúdia

Zložili sme si veci a na chvíľu sme sa natiahli. Asi o pol štvrtej sme sa vybrali do taverny Zefyros na pláži. More bolo pokojné, Jahňacie rebierka a tzatziki chutili aj mačke, ktorá sa k nám prikmotrila.

Taverna Zefyros a okolie

Loď Nordland narazila v októbri roku 2000 na ostrov Prasonisi neďaleko Diakofti. Bola to nemecká nákladná loď. Nad hladinu mora vytŕča len časť lode. Zvyšných 30 metrov je pod hladinou. Po piatich rokoch ju chceli odstrániť, no zistili, že sa stala útočiskom obrovského ekosystému a rajom pre potápačov.

Vrak lode Nordland z taverny Zefyros 

Podvečer sme sa vybrali na nákup. Ioanna nám poradila, kam máme ísť.  Mala na stole figy a žltý melón. Spýtala sa nás, či máme radi figy. Samozrejme, že áno. 

Z DIakofti do supermarketu v Aroniadike trvá cesta necelú polhodinu. Nad Diakofti sme zastali, aby sme sa pokochali nádherným výhľadom na bývalú rybársku osadu, more a vzdialené vrchy Peloponézu.

DSC_0642_K

Do Aroniadiky sme trafili celkom ľahko, v podstate tam ani iná cesta nevedie, a urobili menší nákup do chladničky. Domáca Ioanna spomínala, že čerstvú zeleninu kúpime v dedine Aloizianika. Dedinu sme síce našli pred Aroniadikou, no po nejakom minimarkete so zeleninou a ovocím ani stopy. Asi sme sa nepochopili. Dedina pôsobila opustene a ošarpane. Chvíľu sme hľadali miesto, kde sa s autom otočiť, pretože do uzučkej jednosmerky sa na šírku sotva zmestilo jedno auto.

Na chlieb sme zašli do blízkeho Potamosu, vzdialeného od Aroniadiky niečo vyše štyroch kilometrov. Na námestí to navečer ožívalo. V taverne oproti pekárni hrala kapela a jej spevák nôtil o dušu. Všimli sme si aj gyrosáreň, tam určite musíme zájsť. 

Cestou späť sme skoro zašli na letisko, Diakofti, Kythira, prekvapenie v štúdiu Sirene na Diakofti však treba odbočiť doprava. Doma nás čakalo milé prekvapenie: chladnička plná fíg. Samozrejme sme sa do nich hneď s chuťou pustili. 

 

Naša trasa

Gefira_Neapoli_K

Pridaj komentár