Predchádzajúci článok sme ukončili príchodom Na Alonissos. Nasledujúce riadky vás zavedú do prístavu Patitiri a Chóry, hlavného mesta ostrova. Pozývame vás teda na krátku prechádzku stručnými dejinami a súčasnosťou týchto malebných mestečiek.

Patitiri

Patitiri sa stalo hlavným mestom po zemetrasení, ktoré postihlo ostrov 3. marca 1965. Následné zosuvy pôdy vystrašili obyvateľov Chóry (starého mesta Alonissos) natoľko, že sa rozhodli založiť nové hlavné mesto neďaleko prístavu. 

Patitiri znamená v gréčtine lis na hrozno. Je to symbolické, pretože ostrovania sa oddávna venovali pestovaniu viniča a práve v jeho okolí sa nachádzali lisovne hrozna a sklady vína. Ako to bolo s pestovaním viniča sa viac dozviete v článku o ostrove.

Patitiri tvoria dve hlavné ulice s rôznymi obchodmi, pekárňami, poštou, policajnou stanicou, zdravotným strediskom, potápačskými centrami, bankou a bankomatom. A samozrejme nábrežie s tavernami, barmi a cestovnými agentúrami. Tu nájdete najviac ubytovacích a stravovacích zariadení.

Nad nábrežím stojí výrazná kamenná stavba, sídlo Historického a folklórneho múzea. V jeho zbierke sa nachádzajú  predmety získané z pirátskych a vojenských lodí zo 16. storočia, ako aj tradičné predmety z každodenného života na ostrove. Múzeum sme navštívili v roku 2009, takže tento rok sme dali prednosť výletom.

Otvorené: v sezóne od 11:00 – 20:00 h, vstupné 4 €/3 €. 

Chóra

Keď sa trajekty blížia k ostrovu, prvé, čo upúta pohľady návštevníkov ostrova, je Chóra elegantne posadená na zelenom kopci na juhozápadnom okraji ostrova. Na začiatku Chóry po pravej strane je záchytné parkovisko a za ním pekne upravený cintorín celý z mramoru. Do Chóory jazdí miestna doprava, ale dostanete sa tam aj taxíkom alebo chodníkom pre peších – z Patitiri asi za 50 minút až hodinu. 

Minulosť Chóry

Chóra so zvyškami kamenných byzantských múrov sa amfiteátrovite rozkladá na svahoch kopca. Od stredoveku až po 19. storočie sa nazývala aj Chiliodromia, v preklade „tisíc ciest“, alebo Liadromia a Heliodromia, „slnečné cesty“. Od prístavu v Patiriri je vzdialená asi 4 kilometre. Po zemetrasení bola niekoľko rokov neobývaná. Postupne si niektoré domy kúpili najmä Angličania a Nemci, ale aj Gréci, ktorí ich zrenovovali, pričom zachovali pôvodné architektonické prvky.

Jedným z málo zachovaných kostolov je byzantský Kostol narodenia Krista (Naós tou Xristou) z 12. storočia. Kostol sv. Nikolaa (Agios Nikolaos) a Kostol sv. Juraja (Agios Georgios), oba zo 17. storočia. Chóra láka návštevníkov malebnými uličkami, obchodmi so suvenírmi, tavernami a kaviarňami s výhľadom na okolitú krajinu a západ slnka. Nájdete tu aj obchod s potravinami a bankomat.

Chóra nie je veľká. S tou skopeloskou sa nedá porovnať. Má však svoje čaro. Škoda, že prechádzka dláždenými uličkami netrvá dlhšie. Nahliadli sme do kostolov, do obchodov s výrobkami miestnych umelcov a nakoniec posedeli v kaviarni s výhľadom.

Raz sme zašli do Chóry navečer, aby sme videli toľko spomínaný západ slnka. Asi sme neprišli v tom správnom čase alebo ročnom období, pretože slnko zapadalo niekde za Skopelosom. Tak sme sa kochali pohľadom na spiace mačky a lúče zapadajúceho slnka za stromami cintorína.

Dediny, aké poznáme z iných častí Grécka, na ostrove nenájdete. Votsi, Steni Vala a Kalamakia sú rybárske osady na pobreží, preto sa o nich zmienim v článku o plážach. Na tie sa môžete tešiť v nasledujúcom článku.