Sledujeme podmanivý východ slnka nad Monemvasiou, absolvujeme kľukatú jazdu na juh a pokojnú plavbu do prístavu Diakofti na ostrove Kythira. Viete, čo je neodmysliteľnou súčasťou pohľadníc z Diakofti?
Kythira. O tomto ostrove sme svojho času vedeli len to, že leží pod Peloponézom. Keď sme v roku 2012 navštívili ostrov Elafonisos, z diaľky sme videli jej pobrežie, nejaké mestečko a maják. A tak sme si povedali, že na tento neznámy ostrov by sme sa radi pozreli zblízka. Nasledujúci rok sme sa na Kythiru vypravili.
“Cesta začína už vo chvíli, keď vám napadne, že sa na ňu vydáte. A ďalej už nezáleží na tom, ako ďaleko dôjdete alebo ako dlho ste na ceste, ale na tom, ako naložíte s tým počiatočným želaním vyraziť.“ Robert Fulghum
ELAFONISOS znamená ostrov jeleňov. Tak ho nazvali ešte v staroveku pre stáda jeleňov, ktoré sa tu v hojnom počte popásali, keď ešte nebol osídlený. V staroveku bol polostrovom, dnes má rozlohu iba 19 km2. Podľa wikipédie sa počet obyvateľov uprostred leta z odhadovaných tristo (v zimných mesiacoch) vraj zvyšuje minimálne na tritisíc a počet áut denne až na tisícšesťsto. Pokračovať v čítaní
Po pobyte na niektorých ostrovoch sme si hovorili, že sa už nevrátime, lebo by sme nestihli navštíviť a spoznať ďalšie z toho množstva gréckych ostrovov. S Kythirou to však bolo iné. Po jej prvej návšteve sme si uvedomili, že sa nám dostala pod kožu viac, ako sme si mysleli.