Peloponéz 2015 – úvod
Pridaj komentár
kapab.sk
Grécko cestami, necestami – Greece by roads and no roads
Peloponézom sme počas ciest na ostrovy Kythira a Elafonisos väčšinou len prechádzali. Povedali sme si, že je načase postupne spoznávať tamojšie mestečká, horské dediny, kláštory, rokliny, archeologické náleziská a prímorské letoviská – každý rok aspoň časť tohto kraja.
Povedali sme si, že je načase bližšie spoznať Kyklady. Hoci naša obľúbená Kythira ich tak trocha pripomína, pravé Kyklady musíme hľadať viac na východ. Napríklad na Tinose. Inšpiráciou pre dovolenku 2016 nám bola úžasná fotogaléria priateľa Romana na spriatelenom webe. Kythire sme však zostali verní a vrátili sme sa. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. 
„Nikto si neuvedomuje, aké nádherné je cestovanie, až kým nepríde domov a nepoloží hlavu na svoj starý známy vankúš.“ (Lin Yutang)
Kythira. O tomto ostrove sme svojho času vedeli len to, že leží pod Peloponézom. Keď sme v roku 2012 navštívili ostrov Elafonisos, z diaľky sme videli jej pobrežie, nejaké mestečko a maják. A tak sme si povedali, že na tento neznámy ostrov by sme sa radi pozreli zblízka. Nasledujúci rok sme sa na Kythiru vypravili.
“Cesta začína už vo chvíli, keď vám napadne, že sa na ňu vydáte. A ďalej už nezáleží na tom, ako ďaleko dôjdete alebo ako dlho ste na ceste, ale na tom, ako naložíte s tým počiatočným želaním vyraziť.“ Robert Fulghum
Grécko je také veľké a možností je tak veľa. Kam ísť? Skúmala som Google Earth, fotografie miest, pláží, ich okolia aj trasy k nim. Môj pohľad zrazu upútali nádherné tyrkysové odtiene mora na juhu Peloponézu. Obklopovali ostrov Elafonisos. 
Po pobyte na niektorých ostrovoch sme si hovorili, že sa už nevrátime, lebo by sme nestihli navštíviť a spoznať ďalšie z toho množstva gréckych ostrovov. S Kythirou to však bolo iné. Po jej prvej návšteve sme si uvedomili, že sa nám dostala pod kožu viac, ako sme si mysleli.