Múzeá, hrad v Chore, Hytra, CESTA NA KYTHIRU 2014 – 16. deň

Dnešný plán: návšteva Múzea byzantského a postbyzantského umenia v Kato Livadi a Archeologického múzea v Chore. Podarí sa nám konečne dostať na ostrov Hytra?

DSCN6996_K

Ráno o siedmej sa zobúdzame  na akýsi hluk. Nič zvláštne sa nedeje. To si len smetiari robia svoju prácu. Po ostrove lomozia dve partie, každá má na starosti inú farbu smetných kontejnerov. O pol ôsmej telefonujem kapitánovi Spirosovi ohľadne výletu k jaskyniam na ostrove Hydra. Neberie, možno ešte spí.

Sadáme do prenajatého auta a ideme do Potamosu dočerpať benzín, aby ho bolo v nádrži približne toľko, koľko bolo, keď nám ho doviezli. (Mimochodom, liter benzínu stál na celom ostrove okolo 1,849 €.) A kým manžel platil, stihla som nakŕmiť mačku benzínsku. Chutilo jej.

O deviatej sme sa vrátili do Diakofti, preložili si z auta veci do nášho. Potom sme už naším autom zamierili do Livadi. Auto z požičovne sme nechali pred vilou. Podľa dohody si už poň niekto príde. Pozreli sme na tachometer: za dva dni sme po ostrove nabehali 231 kilometrov.

Livadi sme zaparkovali pred požičovňou, odovzdali kľúče od auta a zaplatili za jeho prenájom. Keď sme majiteľovi požičovne spomenuli, že sa nám nedarí spojiť s kapitánom lode, jednoducho vzal mobil, chvíľu doň niečo hovoril a potom nám povedal, že loď vypláva o 16:00. A vraj máme byť v Kapsali o 15:30.

Múzeá na Kythire

Dnešný plán: Kato Livadi – Múzeum byzantského a postbyzantského umenia a Archeologické múzeum v Chore.

Múzeum byzantského a postbyzantského umenia v Kato Livadi sídli v malej budove vedľa kostola Analipsi (Nanebovzatia). Vraj sa v nej skrývajú náboženské aj archeologické poklady, dlažobné mozaiky, krehké maľby aj fresky.

Múzeum však bolo zatvorené. Okoloidúca vravela, že pracovníčka len odbehla a čoskoro sa vráti. Čakáme akademickú štvrťhodinku, chvíľu si krátime pozorovaním a fotením holubov na kostolnej veži, no pracovníčky nikde. Telefón, ktorého číslo je uvedené na dverách múzea, nedvíha, a tak sa poberáme ďalej.

Archeologické múzeum v Chore oficiálne otvorili v roku 1963. Predstavuje zaujímavú históriu ostrova na časovej osi. Jeho zbierka je vraj neveľká, lebo mnohé významné predmety sa stratili alebo stali súčasťou súkromných zbierok. Nájdu sa tu však vzácne mince z predkresťanskej doby, aj alabastrové sošky a keramika z minojského obdobia. Kythirčania pripisujú veľký význam mramorovej soche leva. Vznikla vraj v roku 550 pred n. l., keď bola Kythira pod jurisdikciou Sparty. Nevedno kde stála, no v roku 1660 ju Benátčania postavili pred vstup do Kastra (hradu) v Chore. Počas nemeckej okupácie zmizla a neskôr sa objavila na aukcii v Berlíne. Tam ju našťastie spoznal jeden Kythirčan. Grécka vláda leva dopravila naspäť. Keď sa skončí rekonštrukcia hradu, plánujú ho umiestniť na pôvodné miesto.

Nemáme šťastie. Aj archeologické múzeum je zatvorené. Pre rekonštrukciu. 

Kythirský med

Kráčame okolo obchodu s kythirským medom a nazrieme dnu. Na policiach ležia rôzne druhy medu s rôznou príchuťou v rozličných pohároch a plechovkách. Med má na každom gréckom ostrove inú a jedinečnú chuť a každý chovateľ medu chváli ten svoj a nedá naň dopustiť. Dostaneme za lyžičku na ochutnanie. Tento má charakteristickú chuť po tymiane. Samozrejme neodoláme a kupujeme si jednu plechovku. Bojíme sa, že sklený pohár by sa nám cestou mohol rozbiť. Majiteľ bol zvedavý, odkiaľ sme. Po slove Bratislava ožil a pochválil sa, že v Bratislave bol pred niekoľkými rokmi a že sa mu u nás páčilo. Milé prekvapenie. 

Rozhodli sme sa, že sa prejdeme do hradu a potom do obľúbenej kaviarne na kávu a zákusok. Keďže v malom múzeu v areáli hradu sme boli vlani, a dosť sa oteplilo, sadli sme si do tieňa tamarišky a počúvali cvrlikanie cikád.

Naša kaviareň bola opäť zatvorená. Ktovie, či už neukončila sezónu. Našťastie tá ďalšia funguje. Keďže sa práve skončila škola, kaviareň je plná tínedžerov. Navzájom sa prekrikujú, dávajú si hranolčeky a pijú kolu. Usadíme sa na krytej terase a popíjame čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu. Príjemne osvieži a schladí.

Hrad v Chore

Hrad v Chore začala v roku 1316 stavať benátska rodina Venteriovcov na ruinách starej byzantskej pevnosti postavenej v roku 1150. V roku 1503 múry hradu zrenovovali a rozšírili. Dejiny hradu sú totožné s turbulentnými dejinami ostrova. Na hrade počas pirátskych nájazdov zriadili kasárne a hlavný stan, sklady aj ubytovanie pre obyvateľov mestečka. Počas tureckej okupácie tu hľadali útočisko utečenci z pevniny. Slávnosť na počesť zjednotenia Iónskych ostrovov sa v roku 1864 konala práve  tu na hrade.

V areáli hradu sa nachádza Kythirský archív. Sídli v budove benátskeho veliteľa, ktorá sa neskôr stala bydliskom britského komisára. Na hrade sa zachovalo aj niekoľko kostolov: Panagia Orfani, Agia Triada, Panagia Myrtidiotissa, Agios Ioannis a Pandokrator. Mimochodom, z hradu sú výhľady na všetky strany, na ostrov Hytra, na Kapsali s dvojitým zálivom, plážou aj majákom, a, samozrejme, aj na Choru a vzdialené vrchy.

Vraciame sa do vily a siestujeme. Auto z požičovne ešte stále stojí pred vilou. Až okolo druhej počujeme, že odchádza. Zdá sa, že je všetko v poriadku. Nik sa neprišiel sťažovať.

O pol štvrtej prichádzame do Kapsali. Loď kotví na svojom mieste, no dnu nevidíme nijaký pohyb. Sadneme si do blízkej taverny a čakáme. Asi po piatich minútach k nám podíde čašník a vraví, že ak čakáme na kapitána, tak dnes nepríde. Vraj sú vlny a výlet sa nekoná. A vraj sme mali zavolať. To nám nenapadlo. Nabudúce už budeme vedieť. Napokon, mohol zavolať aj on,  mal moje číslo mobilu…

Ostrov Hytra

Hytra, Chytra, doslova hrniec alebo Avgo (vajce) je skalnatý ostrov, ktorý leží od Kapsali asi 20 minút plavby loďou. Najmä na jeseň sa nad ním vznáša oblak, ktorý zostáva na mieste aj niekoľko dní, čím pripomína parný hrniec. Vnútri nehostinného ostrova sa nachádza jaskyňa, ktorá láka turistov aj tulene. Oboje si užívajú plávanie a potápanie v priezračných vodách jaskyne. Kapitán lode so skleným dnom usporadúva plavby neskoro popoludní, keď sa slnko presunie na západ. Slnko vtedy osvetľuje jaskyňu a voda sa mení farby a nadobúda odtiene od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Na skalnatom povrchu ostrova rastú žlté kvety sempervivum (Helichrysum moeserianum) a hniezdia tu aj ohrozené druhy sokola.

Odchádzame z Kapsali sklamaní. Cestou sa zastavujeme v Aroniadike. Čaká nás posledná noc na ostrove, a tak kupujeme na cestu vodu a čokolády. Neodbočujeme však do Diakofti, ale pokračujeme rovno do Potamosu. Kam inam než do našej obľúbenej gyrosárne na námestí. Dávame si zabaliť bravčové rolky plnené paradajkami s hranolčekmi, briam, podobný francúzskemu ratatouille alebo nášmu leču, len bez vajíčok alebo párkov, a pastício.

Po návrate si ideme zaplávať na pláž v Diakofti. Voda je skvelá a podvečerné plávanie je pôžitok.

Dnešný plán: Múzeá, hrad v Chore, Hytra, DSC_0217_K

Po sprche je čas na večeru. Tri porcie z gyrosárne v Potamose po rozbalení vydali za šesť porcií. Schuti sme sa do nich pustili. Znamená to, že po takejto večeri už nie je v našich silách zvládnuť balenie. Chvíľu skypujeme s rodinou a ideme spať.

Skvelá večera z gyrosárne v Potamose

 

 

 

 

 

Video slideshow z ostrova

 

Pridaj komentár