Pláž Zaga je ďalšou zastávkou pri našom poznávaní Peloponézu. Leží južne od starodávneho mesta Koroni. Začína tesne pod benátskym hradom a pokračuje dva kilometre na západ. Podarí sa nám zohnať ubytovanie priamo na pláži?
Pláž Zaga. Dostať sa z Koroni na pláž s týmto exoticky znejúcim menom je pre nás tak trocha adrenalín. Napriek navigácii chvíľu hľadáme tú správnu cestu. Minuli sme odbočku, musíme sa vrátiť. Neskôr sa naším ukazovateľom stali dve vysoké palmy, za ktorými treba odbočiť doľava. Potom už len stačí manévrovať po úzkej ceste medzi vinohradmi a zaparkovať. Príjemné ubytovanie, ktoré sa nám podarilo zohnať zhodou šťastných okolností, súkromie a dlhá pláž len pre pár ľudí však tú malú „štrapáciu“ niekoľkonásobne prevážili.
Uprostred pláže Zaga stoja tri nenápadné vilky. (Nenápadné píšem preto, že z benátskeho hradu ich nevidieť.) Keď sme ráno dorazili na miesto, prostredná vilka pôsobila opusteno. Tajne som dúfala, že zdanie neklame. A ako na zavolanie sa objavil majiteľ a potvrdil nám, že vilka je voľná na tri noci. Požiadal nás o chvíľu strpenia, kým ju dá do poriadku, a potom nás zaviedol dnu.
Prostredná vilka ukrýva dvojlôžkovú izbu s klimatizáciou, kúpeľňu a obytný priestor s kuchynským kútom, ostrovčekom, jedálenským stolom a sedačkou. Tá môže slúžiť aj ako prístelka. Kuchyňa je veľmi dobre vybavená. Malá veranda s posedením je krytá. Pred vilkami je ďalšie posedenie s grilom. Majiteľ Kostas nezabudol ani na vonkajšiu sprchu. Súčasťou ubytovania je wi-fi (trocha pomalé), ležadlá a slnečník.
KARETY
Pláž Zaga je od viliek vzdialená asi 20 metrov. Pokrýva ju príjemný zlatistý piesok a vstup do mora je pozvoľný. Keď sme sa po nej prechádzali, na jednom mieste sa nachádzal pohyblivý piesok, pretože sa nám nohy zabárali čoraz hlbšie. Rýchlo preč! Mimochodom, napravo od viliek stojí požičovňa šliapacích lodičiek.
Na pláži vraj zvyknú klásť vajcia karety obyčajné (korytnačky caretta caretta). My sme však na ne nenatrafili. Nečudo, veď vajcia kladú na jar.
Druhý deň pobytu sa rozfúkalo a na mori boli veľké vlny, ktoré na pláž vyplavili hnedé riasy.
A tak sme namiesto čľapkania v mori zašli do Koroni prejsť sa po meste pozrieť sa na benátsky hrad, ženský kláštor Agios Ioannis a kostol Panagia Eleistra. (O Koroni a spomínaných pamiatkach napíšem v ďalšom článku.)
Ďalšie ráno sme sa šli prejsť na pláž. Nad Taygetosom práve vychádzalo slnko. More bolo ešte trocha rozbúrené, no riasy z pláže si už stihlo vziať späť.
Popoludní sa obloha vyčistila, more upokojilo a bezstarostnému kúpaniu už nič nebránilo. Čľapkajúc sa vo vode, sme sa chvíľu zhovárali so susedmi z vedľajšej vily. Boli to sympatickí Nemci s dvoma deťmi, ktorí tu neboli prvý raz. Poradili nám, že náš domáci ponúka výborný olivový olej. Nečudo, veď neďaleká oblasť Kalamaty je svetoznáma svojimi kvalitnými olivami a olejom. Podvečer sme na Kostasovo odporúčanie zašli do taverny Barbarossa na vynikajúcu večeru.
Na štvrtý deň ráno sa náš pobyt v Koroni končí. Posledný raz sa prejdeme po pláži. Kľúč nechávame vo dverách a pokračujeme ďalej na západ Peloponézu. Za ubytovanie sme zaplatili predošlý deň. A nezabudli sme ani na päťlitrovú kanistru olivového oleja. Susedia mali pravdu. Bol výborný. Žiaľ, už sa minul 🙂
Cestou z Kalamaty do Koroni leží množstvo pláží, kamienkových aj piesčitých. Pre mobilných turistov nie je problém zájsť k nim. Záleží už len na nich, ktorú sú vyberú.
Dakujem za krásne rozprávanie aj fotá z nášho milovaného Grécka
Marika, ďakujeme 🙂
Katko, díky za milé připomenutí tohoto nám srdcového místa ubytování, kam se doufám budeme čas od času vracet.
Ivana
Ivanka, bola si naším predvojom, za čo patrí vďaka aj tebe 🙂