Dedina Kardamyli leží na brehu mora v Mesénskom zálive na polostrove Mani asi 36 km južne od Kalamaty. Nad ňou sa týči pohorie Taygetos. Stala sa východiskovým bodom pre naše výpravy do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Samozrejme, nevynechali sme ani jej pláž.
Mimochodom, Kardamyli musí byť poriadne staré, keď sa jeho názov spomína už v Homérovej Iliade. Vraj bolo jedným zo siedmich miest, ktoré ponúkol Agamemnom Achillovi, aby sa zúčastnil vo vojne proti Tróji.
Na rozdiel od Stoupy na nás pôsobilo pokojnejším dojmom a páčilo sa nám tu väčšmi než v Tyrose. Túto dedinu, obklopenú olivovými hájmi, tak ako v mnohých prímorských strediskách, pretína dlhá ulica lemovaná peknými tavernami, kafe barmi a obchodmi so suvenírmi. Na jej začiatku stoja dva supermarkety a za nimi kostol. Za kostolom stačí zabočiť a zbehnúť doprava, prejsť cez kanál a o chvíľu ste na pláži.
Dlhočizná pláž v Kardamyli
Pomerne dlhú pláž tvoria drobné, zamatovo hladké okruhliaky zmiešané s pieskom a vstup do mora je pozvoľný. Oba okraje pláže sú skalnaté. Cez týždeň býva pláž o poznanie voľnejšia než cez víkend. Keď sme si predpoludním a podvečer šli zaplávať, stretali sme staršie dvojice z Grécka. Staré panie sa dokázali máčať v mori celé hodiny a po celý čas živo debatovať.
Pred hotelom na severnom konci Kardamyli, kde v roku 2013 natáčal režisér Richard Linklater scény z filmu Pred polnocou, je už pobrežie kamenisté, Napriek tomu sa tu dovolenkári kúpu. Vstup do mora im uľahčuje antikorové zábradlie.
Po kľukatej ceste stúpame do neveľkej dediny Petrovouni, ktorá leží nad Kardamyli. Zvrchu ho máme ako na dlani.
Na zoomovanom zábere je malý prístav v Kardamyli.
Petrovouni na nás pôsobí priam starosvetsky a okrem zvedavých kôz tu nikoho nestretáme. Na protiľahlom kopci stojí kláštor Karaveli. Za zmienku stojí byzantský kostol Agia Sofia severne od kláštora Karaveli. My sa však prejdeme iba ku kostolu uprostred dediny, ktorý je napodiv zamknutý. Za kostolom leží malý cintorín s mramorovými náhrobkami.
Po krátkej prehliadke Petrovouni máme chuť na kávu. Kaviareň aquarella ponúka výhľady na more aj malý prístav. Taverna Lela, resp. U Lely, hneď vedľa nej, vyzerá lákavo. Vraj tam výborne varia a okrem dobrej večere si hostia môžu vychutnávať aj romantické západy slnka. Žiaľ, jedlo sme nestihli ochutnať (práve mali zatvorené), zato o romantický západ slnka sme neprišli. Aj z pláže stál za to.
Staré Kardamyli
Nad dedinou ležia zvyšky opevneného mesta, starého, resp. horného Kardamyli . Tento stredoveký komplex postavili Benátčania. Spája v sebe prvky benátskej a tradičnej gréckej architektúry. Tomuto miestu dominuje veža a Kostol sv. Spiridona. Žiaľ, aj tento bol zatvorený, a tak sme sa len poprechádzali medzi starými múrmi a študovali informačné tabule. Dozvedeli sme sa, že vežu postavili na prelome 17. a 18. storočia a k jedinému vchodu na prvom poschodí viedol padací most. Na prízemí bol žalár. Kostol sv. Spiridona postavili približne v rovnakom období a predstavoval moc a bohatstvo rodiny Mourtzinoi. Na prízemí hlavnej trojpodlažnej budovy boli stajne a sklady a na poschodiach obytné priestory.
Tieto staré múry pamätajú chvíle, aké si ani nevieme predstaviť. Z miesta však vyžaroval pokoj a tíšinu rušil len cvrkot všadeprítomných cikád.
Dakujem za krásne rozprávanie , som sa zasmiala jak ,,staré panie dokážu byť hodiny v mori,, 🙂 dokážem aj já od mladosti pohúpkavať sa vo vlnkách hodiny,kým ma hlad a smäd nevyženie na pevninu 🙂
Ďakujeme, Marika, sme veľmi radi, že si sa pobavila 🙂