Ráno opúšťame juhozápadný Peloponéz a vydávame sa na cestu domov okolo lagúny Gialova, cez most Rio-Antirio so zastávkou v Parge.
Pohľad na vzdialený Pylos z pláže Divari.
Vstávame o piatej a balíme. Stihneme nabiť všetky možné batérie, zaplatíme za ubytovanie a nasadáme do auta.
Je 7:47, stav tachometra 3 176 km, slnečno a teplota vzduchu 23 °C. Vyrážame do Pylosu.
8:24 Raňajkujeme v známej pekárni s kaviarňou pod podlubím jednej z budov na námestí. Áno, prišli sme pomerne skoro, takže sa nám ku káve konečne ušli aj jablkové koláče.
Prechádzame dedinou Gialova. Pred miestnym supermarketom sú vyložené debničky s hroznom, ktoré priam kričí: „Kúpte si ma!“ No odolali by ste?
Lagúna Divari
Značka za Gialovou ukazuje, že smerom doľava leží lagúna Divari. Aspoň sa pozrieme. Ktovie, či sa tam ešte niekedy dostaneme. Prichádzame na ďalšie rázcestie. Naľavo vedie asfaltová cesta k zrúcanine hradu Paleokastro a napravo prašná cesta k lagúne Gialova.
Najprv sa ideme pozrieť k lagúne. Voda je kalnejšia. V diaľke vidíme plameniaky a skúšame ich nafilmovať. Napriek slušnému zoomu na kamere aj fotoaparáte nie sme s výsledkom spokojní, preto pridávam iba jeden záber pre ilustráciu. Vraciame sa na asfaltku a pokračujeme bližšie k Paleokastru. Ako veľmi by sme chceli zájsť hore… Máme však obavy, že by sme do Pargy dorazili neskoro. Urobíme si zopár záberov na pamiatku a vraciame sa na hlavnú cestu.
Na chvíľu zastaneme na pláži Divari (nazývajú ju aj zlatou). Pláž je zrána opustená. Len v piesku badať stopy po pneumatikách. Venujeme posledný pohľad vzdialenému Pylosu a vraciame sa na hlavnú cestu.
Pokračujeme po pobreží. V Gargalianoi sú zátarasy s označením prác na ceste. Musíme sa kúsok vrátiť a obchádzkami prejsť do mestečka Filiatro.
O 10:28 prechádzame centrom Kyparissie. Je streda a v meste je živo. Koná sa tu veľký trh. Nad mestom sa ťahajú vysoké vrchy. Pokračujeme na sever cez Zacharo a Pyrgos.
O 11:42 čerpáme benzín na BČS Eteka. Do Pargy máme 94 kilometrov.
Medzi dedinami Lechaina a Kourtesi pod vysokými platanmi na pravej strane sú stánky s ovocím a zeleninou. O 12:15 zaparkujeme a rovnako ako pred dvoma rokmi kupujeme cibuľu a cesnak. Melón dostávame grátis.
0 12:05 nabiehame na diaľničný okruh a obchádzame Patras. Máme za sebou 3 416 km, vonku je 26 °C a vrchy po pravej strane sú v oblaku.
0 13:27 sme zdolali úžasný most Rio-Antirio. Na jeho konci platíme mýto 13,20 €, čo už také úžasné nie je, ale za ten zážitok to stojí. Najmä keď sme videli dokument, ako sa most staval. Tentoraz nefotím. Ostošesť som cvakala fotoaparátom v roku 2011 cestou z Kilini.
Zaujímavé video o stavbe mosta Rio-Antirio vo videu.
Na pevnine
O 14. hodine po 3 476 kilometroch zastavujeme na Revoile za Messolonghi. Je príjemných 27 °C. Dobre nám padnú koláče z Pylosu a hrozno z Gialovy. Do Pargy to už nie je tak ďaleko, preto odbočujeme doľava na Aitoliko a pôjdeme po západnom pobreží.
Aitoliko vyzerá zaujímavo, leží na ostrovčeku, ktorý spájajú s pevninou dva mosty.
Pred mestom Astakos sa cesta rozdvojuje, a keďže ukazovatele sme asi prehliadli, odbočili sme doľava. Došli sme ku kruhovému objazdu. Za ním stála obrovská budova s množstvom terminálov. Až doma sme zistili, že sa tam nachádza obrovský prístav Platiyali. Tak sme sa vrátili späť na rázcestie a pokračovali doprava. Teraz už správne na Astakos. Na chvíľu zastaneme a fotíme Astakoský záliv a mesto rovnakého mena. Je to pekné mestečko, ale nezastavujeme. Okolo mestečka je vybudovaný obchvat, my však prechádzame úzkymi uličkami v strede mesta.
Asi po hodine míňame Mitikas. Znova zastavujeme a fotíme Mitikaský záliv . Vpravo vidieť kúsok ostrova Kalamos. Za ním v diaľke sú ostrovy Meganisi a Lefkáda.
16:38 h, 3 601 km, 26 °C – prechádzame cez podmorský tunel Preveza – Aktio. Meria 1 600 metrov. Pri východe platíme mýto. Cena nezmenená – 3 €.
Parga
O 17:30 parkujeme v Parge pri štúdiách Kanali Village, kde budeme nocovať. Dnes sme prešli 490 kilometrov a celkove sme absolvovali 3 666 kilometrov. Víta nás majiteľka ako pred rokom. Hovorí dobre po nemecky, keďže kedysi v Nemecku pracovala.
Zložíme si veci, prezlečieme sa do plaviek a zbehneme na pláž Valtos, ktorá je od štúdií vzdialená 300 metrov. Valtos je najväčšia pláž v Parge. V sezóne býva dosť plná, no podvečer na nej už vládne pokoj a pohoda. Oddychujeme a vychutnávame si skutočnosť, že sme znova v Parge.
Pohľad z balkóna na Ali pašov hrad
Večer sa ideme najesť do taverny Sakis, ktorá je pod hradom v bočnej uličke. Čítala som na ňu dobré recenzie. Je však beznádejne obsadená. Sezóna je stále v plnom prúde. V Parge zjavne trvá oveľa dlhšie než na ostrovoch. Stretáme množstvo Talianov a Severanov.
Schádzame do mesta po schodoch obklopených malými obchodmi so suvenírmi. Máme dojem, že ich ponuka je bohatšia a celkove je tu živšie než po minulé roky. Prechádzame sa po nábreží vedľa mestskej pláže. Všade cítiť vône z okolitých taverien, ktoré dráždia naše chuťové bunky. Zakotvíme v taverne Kastro, odkiaľ máme výhľad na celé mestečko. Objednávame si stifado, jahňacie kotlety, grécke pivo Mythos a pomarančovú šťavu. Veľmi nám chutí, ale čo to? Kosť? Nie. Kúsok zuba. Vylomila som si ho na kosti z jahňaciny. Šťastie, že máme doma šikovnú zubárku.
Do štúdií sa vraciame za tmy. Stále je príjemne teplo. Klimatizáciu však nie je nutné zapínať. Spokojne zaspávame za hlasného cvrkotu cikád.
Trasa Astakos – Parga
