Pevnosť v Methoni sa nám tak páčila, že sme sa na ňu šli pozrieť ešte raz. Tešíme sa aj na výlet, čaká nás stará Mesénia so zastávkou v Pylose. Navečer trávime príjemné chvíle na pláži Finikounta.

Zobudili sme sa do slnečného rána. Po včerajšom daždi zostali iba kaluže. Dnes plánujeme zájsť do starej Mesénie. Po raňajkách sa najprv vraciame do pevnosti v Methoni. Nie, nič sme si tam nezabudli. Len si chceme ešte raz užiť prechádzku medzi starými múrmi a znova sa prejsť k Bourtzi. 

Cestou zastavujeme a obdivujeme more a pevnosť osvetlenú ranným slnkom.

O 10:20 odchádzame do Pylosu. Zastavujeme pred pekárňou s nádejou, že si konečne pochutíme na jablkovom koláči. Zasa sme prišli neskoro. Jablkové koláče sa minuli. Tak sme vyskúšali pomarančový koláč, ktorý sa pripravuje z cesta fylo https://www.youtube.com/watch?v=6cLe4K3EXEE  Bol výborný a taký sladký, že sladiť kávu by bolo naozaj priveľa. Pre istotu si však ešte kupujeme tyropitu (koláč plnený fetou) a spanakopitu (koláč plnený fetou a špenátom), keby nás cestou pochytil hlad.

Nad Pylosom na chvíľu zastaneme a snažíme sa vryť si do pamäti pohľad na mesto. Nad nami sa zberajú mračná. Máme obavy z dažďa, ale keď zájdeme za kopec, mračná zostávajú za nami.

Okolo dediny Rizomili sú popri ceste stánky s ovocím a zeleninou. Zastaneme a kúpime si päťkilové vrece pomarančov a granátové jablká. Od zhovorčivého predavača dostávame figy grátis. On neprerobil a my sme nadmieru spokojní.

Stará Mesénia – Ithomé

Míňame modernú Meséniu aj dediny a o 12:20 sme v Mavrommati. Odtiaľ je len kúsok do starovekej Mesénie. Mesénia sa počas mesénskej vojny koncom 8. storočia pred n. l. stala strediskom mesénskeho odporu proti Sparte. (Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005).

Túlame sa medzi zvyškami dávnych stavieb, kráčame cez grandiózny štadión s udržiavaným trávnikom po bokoch, prechádzame medzi stĺpmi telocvične aj okolo väčšieho i menšieho divadla či auditória. Na priestranstve vládne čulý ruch.  Práce na vykopávkach stále pokračujú, takže okrem archeológov a stavbárov, ktorí odkrývajú a renovujú nálezisko, tu pracujú aj bagristi, ktorí odhŕňajú hrubé vrstvy hliny a nánosov.

Na „vykopávkach“ sme strávili dve hodiny. Chvíľu sme si oddýchli v malom bufete pri vchode a osviežili sa chladnou šťavou z čerstvých pomarančov. Autom sme sa vrátili na hlavnú cestu, aby sme vzápätí zaparkovali pri múzeu a pozreli si expozície.

Stará Mesénia – Archeologické múzeum 

Info o múzeu a vstupnom http://odysseus.culture.gr/h/3/eh355.jsp?obj_id=2561 

Ukazovatele uprostred Mavrommati informujú, že doľava (okrem archeologického náleziska starej Mesénie a múzea) vedie cesta k Arkádskej a napravo k Lakónskej bráne. Vravíme si, že najprv zájdeme napravo a potom sa vrátime na opačnú stranu. Nad Mavrommati na chvíľu zastavujeme a vychutnávame si pohľad na starú Meséniu.

Cesta k Lakónskej resp. východnej, bráne sa vinie na východ od Mavrommati do kopca a potom z kopca. Tesne pod jeho hrebeňom vidíme zopár veľkých kameňov, ktoré sú zvyškami Lakónskej brány. Nič moc, ako sa vraví. Zničili ju v 18. storočí pri stavbe cesty ku kláštoru Voulkano. Dolu pod nami sa rozprestiera Mesénska rovina. Zjeme figy, ktoré sme dostali pri nákupe pomarančov, pozeráme na rovinu a okolité vrchy pred nami a potom sa vraciame na rázcestie v Mavrommati.

K Arkádskej bráne sa už nevraciame. Túto pamiatku si necháme na budúce.

Stará Mesénia sa rozkladala okolo vrchu Ithomé. Chránili ju hradby dlhé 9 km a vysoké 5 metrov. Na hradbách bolo údajne 30 veží a štyri brány. Arkádsku bránu, nazývala sa aj západná, tvorili dva polkruhy, takže mala dva vchody chránené dvoma štvorhrannými vežami. Až po návrate domov zisťujeme, že z parkoviska pri múzeu sme si časť hradieb zvečnili. Arkádska brána, ktorá sa nachádza naľavo od opevnenia, na zábere nie je.

Ďalšou zaujímavosťou je, že na vrchu Ithomé stoja zrúcaniny kláštora zo 16. storočia. Vedie k nemu prašná cesta a zvrchu sa naskytne nádherný výhľad na všetky svetové strany.

Vraciame sa späť cez novú Meséniu. Tu však nezastavujeme.

Na zábere je Katedrála sv. Jána Krstiteľa.

Nad Pylosom na chvíľu zastaneme a kocháme sa pohľadom na lodenicu a Sfaktiriu.

Pláž vo Finikounte

Po návrate do apartmánu zhltneme koláče z pyloskej pekárne a vypijeme čerstvú šťavu z pomarančov, ktoré sme kúpili cestou do Mavrommati. Hodíme na seba plavky a o piatej  frčíme na pláž do Finikounty, vzdialenej 11 kilometrov.

Neuveriteľné, na dlhočiznej pláži sme sami. Len vo vilkách nad cestou a vo vzdialenom kempe badať nejaký pohyb. 

Pláž vo Finikounte je dlhá, piesočná s pozvoľným vstupom do mora, kde sa piesok strieda s malými okruhliakmi. More je na toto obdobie stále teplé.

Po dni bohatom na zážitky nás zasýtia tzatziki s pravými kalamata olivami a melón od Ioanny z Kythiry. Máme tretí septembrový týždeň a po odchode z Mesénie nás čakajú ešte dve noci v Parge. O takomto čase je tam sezóna ešte vždy v plnom prúde. Preto si pre istotu rezervujeme ubytovanie cez internet. V tom istom štúdiu ako predošlé roky. Máme šťastie, jedna izba je voľná.

Ďalší príjemný deň sa končí a my spokojne zaspávame.

Stará Mesénia