Dnes opúšťame ostrov. Hodiny do odchodu trajektu využívame na návštevu Avlemonas a kláštora Agia Moni. Viete, kde majú svoj svätostánok Nikonisti?

Do odchodu trajektu nám zostáva niekoľko hodín. Preto o desiatej vyrážame do Avlemonasu, dediny, v ktorej sa nám pred pár dňami tak veľmi páčilo.

Tentoraz si pre zmenu vychutnávame atmosféru pokojného rána. Modrá obloha, mierny vánok, 26 °C a všade ticho. Iba zopár lastovičiek nad nami.

Hľadáme dom so slnečnými hodinami, ktorý som videla kdesi na nete. Kráčame hlavnou ulicou rovno za nosom. Pomaly prechádzame popri Afroditinom zálive, plote s nádhernými bugenvileami, obchode so suvenírmi a okolo taverny. Ženy v taverne sa pýtame na slnečné hodiny. Jej odpoveď nás prekvapila. Vraj nevie, tak ideme ďalej. Mám pocit, že správnym smerom. A naozaj. Blížime sa k hranatej poschodovej budove na konci dediny pri prístave. Budova bola nedávno zrenovovaná. Má pekné lakované dvere a svetlomodré okenice s kamenným ostením. A nad dverami slnečné hodiny!

Našli sme svätostánok Nikonistov

Vraciame sa k autu a mierime na sever ku kostolíku Agios Nikon. Z hlavnej cesty vedúcej z Aroniadiky do Potamosu treba odbočiť doprava, ako naznačuje ukazovateľ. Odstavíme auto a po poľnej ceste prejdeme okolo pomaľovaného autobusu, ktorý slúži ako reklamný pútač pre neďaleký autoservis.

Kostol Agios Nikon stojí uprostred poľa. Je to jednoduchá štvorhranná kamenná stavba v kythirskom slohu s klenutou kupolou. Vnútri sú vraj fresky z 11. a 13. storočia. Je však zamknuté. V každom prípade odchádzame spokojní, lebo sme našli svätostánok všetkých Nikonistov. Žartujem.

Pred pol dvanástou sa zastavujeme v Aroniadike a v supermarkete kupujeme čokoládu na cestu. Priznávam, sme čokoholici!

Rozlúčka s Agia Moni

Ešte vždy máme dosť času, a tak odbočujeme do kláštora Agia Moni. Cestou fotím krajinu. Na sklonku leta je  vyprahnutá a pôsobí nehostinne. Nebývala vždy opustená. Kamenné múriky, ktorých zvyšky nestihlo zarásť krovie, kedysi od seba oddeľovali chudobné políčka nepravidelného tvaru. Po ich majiteľoch zostali polorozpadnuté kamenné obydlia. Mnohí opustili ostrov vo viacerých vlnách. Odišli za lepším životom do  Ameriky, Austrálie alebo do Atén.

Keď zaparkujeme v tieni kláštora, potľapkáme psíka, ktorý sa teší, že nás vidí. Obyčajnými plechovými dverami na závoru vchádzame do kláštora. Víta nás tamojší správca a pozýva nás, aby sme si pozreli vnútro kostola. Obdivujeme vzácne ikony a nástenné maľby, potom vhodíme zo dve eurá do zvončeka a rozlúčime sa.

Ešte si ideme podať labky so psíkom a dopriať pohľad na Diakofti. V prístave už čaká trajekt, ktorý premáva medzi Neapoli a Diakofti. 

Krátko po dvanástej prichádzame do štúdií. Kým balím posledné veci, manžel ide loviť posledné zábery Diakofti.

O 13:00 sa lúčime s našimi domácimi. Smutno je nám všetkými. Bolo nám veľmi dobre. Mali sme skvelé ubytovanie a veľmi milých a pohostinných domácich. Pani Ioanna nás prekvapila chutným darčekom na rozlúčku – figovým džemom, ktorý sama uvarila. Bol výborný!

Plavba a cesta cez pevninu

O 13:15 už parkujeme  v podpalubí Porfyrousy a ideme si sadnúť na čerstvý vzduch. Chvíľu čakáme na zrejme dosť dôležitého popa a jeho sprievod. Nesú so sebou obraz svätého Filaretosa. Zdá sa, že bude bdieť nad našou plavbou.

Filaretos bol údajne dobrosrdečný boháč, ktorého skúšal diabol s božím dovolením tak, že ho nechal schudobnieť. Filaretos v skúške obstál, a hoci bol bez prostriedkov, pomáhal ľuďom naďalej, pričom si zachoval dobrú myseľ a trpezlivosť. Odmeny sa dožil ešte za svojho života, keď jeho vnučku vybrali za manželku Konštantína VI. (Zdroj http://is.muni.cz/do/rect/el/estud/ff/js15/novorectina/web/ch03_s01.html )

O 14:03 opúšťame prístav v Diakofti, opúšťame Kythiru. Plavba bola naozaj veľmi pokojná. Cestou vidíme nákladné lode, ostrov Elafonisos, Neapoli a okolité vrchy. O 15:33 vychádzame z podpalubia na pevnú zem.

Stav tachometra: 2 665 km.

O 16:18  čerpáme benzín na Aegean za Papadianikou a platíme kartou. 

O 17:17 zastavujeme v Lidli za dedinou Vlachiotis. Kupujeme ouzo, kávy, mastichové žuvačky a platíme, samozrejme, kartou. 

O necelú polhodinku zastavujeme v Skale. Dostali sme chuť na koláče. Majú iba pudingové, no vďaka aj za to. Pred obchodom naproti sa už pečie prasa. Je sobota, bude veselo.

O 18. hodine prechádzame Spartou. Kalamata je vzdialená 57 km. 

Cez Taygetos do Methoni

O 18:11 vchádzame do rokliny pohoria Taygetos. Ochladilo sa na 17 °C. Užívame si parádne serpentíny, krátky oddych a o 19:20 sme v Kalamate. Tu je oveľa teplejšie. O 20. hodine si doprajeme ešte jednu prestávku. Cesta cez Taygetos trvala dlhšie, keďže sme nešli rýchlejšie ako 40 km/h .

O 21. hodine konečne stojíme v Methoni pred apartmánmi Ilia, kúsok od pláže v Methoni. Zvoníme. Nik však neprichádza, ani neberie telefón. Vraciame sa do mesta a hľadáme si ubytovanie na jednu noc. O ubytovanie nie je núdza. Vybrali sme si apartmány Methoni. Majiteľ nám ochotne pomohol vyniesť batožinu. Pokiaľ však išl oo cenu, z tej nebol ochotný spustiť.

Máme za sebou 238 kilometrov. Dnes už nikam nepôjdeme. Ani do taverny. Dáme si sprchu, zjeme zvyšky zásob, a ideme spať. Na dnešok stačilo. 

Naša trasa